Čínsky drak a ruský medveď

Tlak Pekingu na Brusel, aby odvolal zbrojné embargo Európskej únie na vývoz špeciálnej techniky do Číny, neustále rastie. Na summite EÚ – Čína v Haagu síce nezaznelo ešte to vytúžené „áno“, ale čínska delegácia sa vrátila domov s nádejou na jeho skoré vyrieknutie.
Počet zobrazení: 972

Tlak Pekingu na Brusel, aby odvolal zbrojné embargo Európskej únie na vývoz špeciálnej techniky do Číny, neustále rastie. Na summite EÚ – Čína v Haagu síce nezaznelo ešte to vytúžené „áno“, ale čínska delegácia sa vrátila domov s nádejou na jeho skoré vyrieknutie. Európska dvadsaťpäťka sa totiž zaviazala, že na tom začne pracovať. Nie iba teoreticky, pozvoľna a bez záruk na úspešný záver, ale priamo s cieľom zabezpečiť kladný výsledok. Inými slovami, urýchli aktualizovanie tzv. kódexu správania pre vývoz zbraní do tretích krajín. Majú sa spresniť kritériá na overovanie dodržiavania ľudských práv v cieľových krajinách. Deficity v tejto oblasti figurujú na prvom mieste pri argumentovaní apologetických Európanov netrpezlivým Číňanom, prečo embargo nepadne hneď teraz. Najhorlivejším stúpencom odvolania je Nemecko a šéf jeho exekutívy Gerhard Schröder bol zhodou okolností v pohostinnom Pekingu len pár dní pred začiatkom haagskeho summitu. Tak ako pred rokom, do Berlína sa vrátil s kufríkom plným dohodnutých a sľúbených obchodných kontraktov. Nemeckí podnikatelia, čeliaci chudorľavým vyhliadkam domáceho hospodárstva na rok 2005, sú nútení vrhať viac energie, odhodlania a lobistických nástrojov na odstraňovanie prekážok rozširovaniu exportu do Ríše stredu. „Kto zanedbáva čínske trhy, okráda vlasť,“ neraz počuť medzi politikmi v Berlíne. Táto mantra sa ako echo šíri aj po susednom Francúzsku a okolí. Len menej ostentatívne pragmatickí Škandinávci a Atlantik premosťujúci Briti nabádajú na opatrnosť, ale aj to bez nástojčivosti a kriku. V Bruseli sú vo väčšine technokratickí pragmatici a keby len na minútku ustal vytrvalý tlak Washingtonu na Brusel, embargo by už dávno padlo. Výrečný je vyvíjajúci sa postoj Číny k problematike ľudských práv. Uvalenie zbrojného embarga EÚ bolo reakciou na masakru na Námestí nebeského pokoja v roku 1989. Ešte pred niekoľkými rokmi Peking odmietal debatovať o ľudských právach. Nová generácia v čínskom vedení prišla s taktikou poukazovania na údajne priamo úmernú spojitosť zvyšujúcej sa prosperity obyvateľstva s politickým uvoľňovaním. V podstate podľa vzoru východoázijských tigrov, napríklad Južnej Kórey. V XXI. storočí dáva Číne magickú presviedčaciu moc samotný čas. Každý rok stúpa jej hospodárska výkonnosť takmer o desať percent. Kumulatívny účinok rastu ázijského obra je ešte viditeľnejší. Dovozné a výrobné potreby čínskej ekonomiky pripomínajú rozpínajúci sa vesmír. Západoeurópske a onedlho aj východoeurópske firmy si netrúfajú prežiť konkurenciu v globalizujúcej sa ekonomike bez toho, aby nepresunuli čo najviac výrobno-montážnych kapacít do krajín s mnohonásobne nižšími prevádzkovými nákladmi. Najväčšou z nich je Čína a stáva sa z nej priemyselná dielňa sveta. Prehlbujúca sa prepojenosť s Čínou má v EÚ málo vysvetľovaný sociálny rozmer. Roztvárajúce sa nožnice rozdielov v príjmoch postihujú blahobytné západné krajiny viac, ako si priznávajú. Najzreteľnejšie zasahujú strednú triedu, ktorá si navyknutú životnú úroveň udržuje so stupňujúcim vypätím. Stredným a nižším stredným triedam pomáha dostatok lacného spotrebného tovaru z Ázie a najmä Číny. Bez jeho dostupnosti a pri odkázanosti iba na domáci drahší tovar by sa ocitli v psychologicky drviacom postavení ohrozenia chudobou. To je pre EÚ politicky neprijateľné, a preto chce Brusel Pekingu vychádzať v ústrety i za cenu kompromisov v otázkach ľudských práv. Čína si je toho vedomá a to vysvetľuje zmeny v jej rétorike pri rokovaniach s EÚ. Prestala byť v polohe prosebníka a môže požadovať. K ľudským právam nemusí pristupovať ako k úlohe dňa a môže ich zaraďovať do komplexného programu rozvoja ekonomiky a spoločnosti. Inou prekážkou zrušenia zbrojného embarga je potenciálny konflikt Číny s USA o Taiwan. Viac ako Európska únia na neho poukazujú Spojené štáty. Washington má s týmto ostrovným štátom obrannú zmluvu, pričom však prestal uznávať jeho štátnosť, keď pristúpili k politike jednej Číny, pod ktorou sa rozumie Čínska ľudová republika. Peking sa už vyhrážal zaútočením na Taiwan. Jednou z príčin zdržanlivosti sú neprijateľne vysoké predpokladané straty čínskej armády pri dobýjaní ostrova. Dôvodom je technologické zaostávanie, ktoré sa jej nedarí dobiehať dostatočne účinne vlastnými silami. Chýbajúce vyspelé technológie, zbrane a zbrojné systémy potrebuje doviezť zo Západu – a ten sa zdráha. Do úvahy prichádza Rusko, ktoré zbrojné embargo neuvalilo. EÚ však nenahradí. V niečom ho Západ technicky predstihuje a v niečom je technologicky odlišné. Napriek tomu je ruská alternatíva pre Čínu reálnym čiastkovým riešením a Peking sa činí. Ani Kremeľ si nenecháva ujsť lukratívne čínske zákazky a v nedeľu vyslal ministra obrany Sergeja Ivanova na štyri dni do Pekingu. Čína nakupuje od svojho severného suseda čoraz viac zbraní a Rusko jej predbežne odopiera iba komplexné pozemné útočné systémy. Zato však obe krajiny uskutočnia na budúci rok prvé spoločné vojenské manévre a čínsky drak posilní vojenskú spoluprácu s ruským medveďom. Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984