Reklama
Reklama

Kultúra – Slovo do bitky zľava

Poznáte ten slogan: na začiatku bolo slovo – pravda, aby bol na konci čin. Dnešný európsky ľavicový variant tohto historicky staršieho spojenia nesie v sebe dva dôležité príbehy. Nie, nezačnem prudko rozprávať o hodnotách sveta práce, spravodlivosti, rovnosti a slobody.
Počet zobrazení: 1570

Poznáte ten slogan: na začiatku bolo slovo – pravda, aby bol na konci čin. Dnešný európsky ľavicový variant tohto historicky staršieho spojenia nesie v sebe dva dôležité príbehy. Nie, nezačnem prudko rozprávať o hodnotách sveta práce, spravodlivosti, rovnosti a slobody. Jeho začiatok nebudem hľadať ani v slovnej paľbe do sveta bohatých. Pretože aj tu o hodnote a hodnovernosti rozhoduje otázka motívu: prečo to človek robí? Ako začiatok radšej pripomeniem životný éthos človeka, ktorý sa vlastným úsilím, talentom a námahou niekam vypracoval. Je to príbeh pripomínajúci Hegelovu ságu o otrokovi a pánovi. Medzi životom a smrťou existuje svet vôle, práce, a to v boji o uznanie a rešpekt. V ňom sa každý môže stať niekým, v lepšom prípade vyrovnať sa každému. Cítite to správne, je to konštrukcia. Predpokladá totiž to, čo tu nie je, príležitosť vypracovať sa, a to pre každého. Predsa to je existenčný príbeh pre každú dobre spravovanú pospolitosť. Každá spoločnosť má k dispozícii iba isté množstvo ľudského kapitálu, a teda ľudských vrodených kapacít. Tie možno len zhodnotiť alebo znehodnotiť. Emancipácia bude vždy momentom zhodnocovania ľudského sveta. Svet zatvorených okien do sveta a dverí k nemu je jeho opakom. Prečo je tento životný éthos práce na sebe a výsledku taký dôležitý? O tom je druhý moderný príbeh ľavice: Napadol mi po stretnutí s jedným z takýchto životom overených „ľavičiarov“. Tento medzinárodne uznaný biológ prešiel všeličím. Uznanie a kvalita života mu boli dôležitejšie, než majetok. Skrátka, stredná vrstva, ale tá s overeným sebavedomím. Po dlhšom pobyte v Silicon Valley a po návrate domov narazil na tradičný problém – nie sú tu výsledky, lebo „nejsou lidi“. Ak chcete výsledok – úspech, potrebujete úspešných hráčov. Ale oni nikdy nie sú iba tak. Musia sa nimi stať. A stávajú sa nimi, respektíve nestávajú, spravidla v istej atmosfére – na základe vplyvu iných ľudí. Ak prežijete svoje dobre výsledky iba mlčky, bez možnosti ich uznania, niečo vážne tu nesedí. To, že nezáleží na výsledkoch – tých dobrých. Ak nezáleží na výsledkoch, nezáleží ani na uznaní tohto faktu – pre nekvalitných výhoda, pre kvalitných strata motivácie. Pre tých, ktorí sa nimi môžu stať, zlá dilema. Takýto fair vzťah k inému sa za peniaze kúpiť nedá. Je vecou kultúry a kultúrnych osobností. Luxusné slovo? Ak však nedominuje kultúra uznania a dôvery k nemu, nie je tu ani perspektíva výsledku. Čo zostáva, je žabomyšia perspektíva nedôvery k sebe a inému. Potom si treba veľa nahovárať – nevidieť skutočný problém ako problém. Skrátka, hodnovernosť v ofsajde. Musieť vždy sľubovať niečo nové, hovoriť áno, hoci treba zniesť aj nie. Myslím, že o to ide dnes na politickej scéne zľava. Čaká sa na kultúrnu revolúciu. Chýba dostatok hodnoverných postáv a osobností. Tých, ktorým sa dôveruje aj z inej strany brehu, napríklad v bankovom sektore, priemyselných kruhoch alebo v iných inštitúciách. Tých, ktorých slovo drží – stáva sa zároveň činom. Kultúra je aj na Vianoce roku 2004 slovom do bitky zľava.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama