Tichý spor o právny štát
Už pomaly niekoľko týždňov pretrváva „tichý spor“ medzi záložným špeciálnym súdom v Banskej Bystrici a senátom Najvyššieho súdu SR, ktorý sa týka vyšetrovacích spisov. Na prvý pohľad ide o banálnu záležitosť, ktorú niektorí pripisujú na vrub bývalého predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina. Jeho a ešte jeden ďalší senát, ktorého je Harabin členom, vracia špeciálnemu súdu späť kauzy, v ktorých majú rozhodnúť o ďalšom zotrvaní obvinených neraz zo závažných trestných činov vo vyšetrovacej väzbe. Senát NS SR jednoducho z nekompletnej kópie vyšetrovacieho spisu odmieta rozhodovať o väzbe a prípady vracia špeciálnemu súdu, ktorý nemal žiaden problém a z takýchto spisov rozhoduje. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o technický problém, ale viacerí právnici bijú na poplach, že tu ide o budúcnosť právneho štátu, a nie o nejaký Harabinov rozmar. Starý problém V marci tohto roku predseda NS SR Milan Karabín listom, ktorý je dostupný v Zbierke rozhodnutí NS SR, upozornil generálneho prokurátora Dobroslava Trnku na zákonnú povinnosť predkladania celého získaného spisového materiálu pri rozhodovaní o väzbách. Viacerí trestní sudcovia NS SR poukazovali na tento závažný problém už od roku 2002 a vec nastolili na trestnom kolégiu. Karabín poukazuje pritom na ustanovenie paragrafu 71, odsek 10 Trestného poriadku, ktoré nepozná výnimku. Tu sa konštatuje, že pri rozhodovaní o väzbe je súdu potrebné predložiť doposiaľ získaný celý spisový materiál. „Vážnym nedostatkom je, že najmä najrozsiahlejšie spisy nemajú očíslované jednotlivé listy, ktoré nie sú chronologicky zoradené a nemajú vyhotovený obsah spisu,“ uvádza v liste Karabín. Podľa jeho tvrdení tento postup nezodpovedá zákonu a NS SR bude nútený trvať na predložení riadne vedených originálov trestného spisu a na ten účel nevhodné spisy vracať, čím môže dôjsť k ohrozeniu zámeru. List je bežne dostupný, takže nejde o žiaden novinársky výmysel s cieľom poškodiť a znevážiť náročnú prácu špeciálneho súdu. Rovnaké stanovisko zaujala i Súdna rada SR na ostatnom decembrovom zasadnutí, keď Karabínovi odporučila, aby upozornil predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici na dodržiavanie postupu schváleného trestným kolégiom Najvyššieho súdu SR v súvislosti s predkladaním spisov pri predlžovaní väzby. Uvádza sa to v zápisnici zverejnenej na oficiálnej internetovej stránke Súdnej rady SR. Mimochodom, generálna prokuratúra s názorom Karabína súhlasí a rešpektuje ho. Zdanlivo sa môže zdať, že všetko je v poriadku, kde je vlastne problém? Podpredsedníčka Krajského súdu v Banskej Bystrici Zdenka Cabanová, ktorá viní senát Najvyššieho súdu SR (NS SR) z neodôvodneného vracania spisov bez rozhodnutia na špeciálny súd, tvrdí, že podľa nej sa má rozhodnúť aj z nežurnalizovanej kópie spisového materiálu. Trestný poriadok síce nikde neuvádza, že spis má byť pri väzbe žurnalizovaný, ale existuje záväzná norma, ktorá presne hovorí, ako sa má viesť vyšetrovací spis a predkladať súdom. Súd pri rozhodovaní potrebuje mať 100-percentnú istotu, že dostal všetky získané dôkazy svedčiace tak v prospech, ako i v neprospech obvineného, ktoré vyšetrovatelia zadovážili. Preto sa „vymyslela“ žurnalizácia, čo v praxi znamená presné očíslovanie strán a opis toho, čo ktorá z nich obsahuje. To je zákonné opatrenie na zabránenie tomu, aby sa obvinený občan, na ktorého sa vzťahuje ústavou garantovaná prezumpcia neviny, dočkal spravodlivého procesu. Jednoducho vyšetrovateľ, advokát a každý, kto má do spisu prístup, nemôže zobrať a zničiť žiaden dôkaz. Nielen v slovenskej justícii, ale aj v iných zabehnutejších právnych demokraciách sú známe prípady úmyselného zatajenia, zničenia alebo straty dôkazov zo spisu. Prednedávnom minister vnútra SR Vladimír Palko informoval o prípade vyšetrovateľa, ktorý chcel za úplatok milión korún od podozrivého z lúpeže celý prípad zniesť zo sveta do koša. A tak namiesto pobytu vo väzení so štátnou stravou si mohol podozrivý spokojne za ulúpené peniaze užívať slobodu. Práve preto, aby sa zabránilo svojvoľnej manipulácii s dôkazmi, je tu žurnalizácia. Kto za to môže? Hľadať vinníka je ťažké. Polícia sa pustila do zložitých káuz. Niekedy to vyzerá, že v snahe zapáčiť sa svojmu ministrovi sa takmer denne odhaľuje nejaký prípad organizovanej zločineckej skupiny a korupcie. Drvivá väčšina z nich je však výsledkom náročnej a namáhavej práce polície. Niektoré korupčné kauzy sa rýchlo medializujú a otvárajú stále nové v snahe docieliť pozitívne štatistiky. Menej sa už uvádza, že poddimenzovaný stav vyšetrovateľov a policajtov sa prejavuje v kvalite práce. Jeden príklad za všetkých. To bolo mediálnej slávy, keď policajti prišli na stopu rozsiahlemu podvodu s ukradnutými diaľničnými nálepkami. V prípade boli obvinené veľké esá nitrianskeho a banskobystrického podsvetia, z ktorých viacerí putovali do väzby. Naozaj sa dá až do tejto chvíli policajtom iba gratulovať za odvedenú namáhavú prácu. Po mediálnom utíchnutí sa obvinení dostali na slobodu na základe rozhodnutia súdu. Ten zistil, že podľa úkonov v spise vyšetrovateľ nepohol s prípadom viac ako polroka. To bolo kritiky na adresu súdu. Odvtedy prešli takmer viac ako dva roky a ukončenie vyšetrovania hoci nie jednoduchého prípadu je stále v nedohľadne. Medzitým už minister Palko a policajní funkcionári usporiadali desiatky ďalších tlačových konferencií o úspechoch polície. Určite sú to úspechy, ale atmosféra v radoch polície, kde len v bratislavskom regióne chýba niekoľko desiatok skúsených vyšetrovateľov, spôsobuje prieťahy vo vyšetrovaní. NS SR a ani špeciálny súd nemôžu zato, že polícia nemá dostatočný počet policajtov a personálnych kapacít, aby riadne viedla vyšetrovací spis. Je pravdou, že napríklad v kauze podvodov s naftou, ktorú členovia zločineckej skupiny riedili minerálnymi olejmi, treba vyšetrovací spis prevážať kamiónom. NS SR v tejto kauze už trikrát vrátil spis naspäť Krajskému súdu, pretože nebol predložený originál spisového materiálu, kópia nebola kompletná a vôbec nebola žurnalizovaná. Čo v praxi znamená, že strany neboli presne očíslované, a tak je teoreticky možné do spisu čokoľvek vkladať alebo vyberať. Podpredsedníčka Cabanová tvrdí, že si bola odfotiť na polícii v Žiline, aký rozsiahly je celý spisový materiál. Štúdium spisu by mohlo trvať dlhé obdobie, až 20 mesiacov. Cabanová tvrdí, že sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici si pri rozhodovaní o väzbe 18 obvinených požičiavali jednu fotokópiu spisového materiálu. Otázne je, či ho vôbec celý čítali, keď Cabanová uviedla dobu na preštudovanie 20 mesiacov. Harabinov senát jednoducho odmietol pokračovať v týchto koľajach. Špeciálny súd totiž prepustil viacerých údajných organizátorov tohto kriminálne výhodného podvodu. Ak by chcel NS SR toto rozhodnutie zrušiť a obvinených ponechať vo väzbe, musel by svoje rozhodnutie oprieť o konkrétne dôkazy zo spisu. Ten mal však veľmi divoké číslovanie. Na ilustráciu – počítať vedia už prváci na základnej škole, po čísle napríklad 1 má nasledovať 2. V tomto spise však nasledujú úplne iné čísla a bežný skok je aj o dvadsať strán. Sudca, a obzvlášť Najvyššieho súdu, dáva často posledný podpis na definitívny verdikt o osude človeka. Musí mať preto stopercentnú istotu. To je záležitosť vlastného svedomia. Toľko právom kritizované politické procesy z 50. rokov minulého storočia sa už nesmú opakovať. Demokratický a právny štát musí zabezpečiť každému právo na spravodlivý proces. Tu nejde o obhajobu zločincov, ale o základy právneho štátu. V Belgicku nikto hneď neobesil nenávideného pedofila, rovnako vo Švédsku neukameňovali vraha populárnej političky. Mali riadny a spravodlivý súdny proces. To stojí štát milióny korún, ale je to „daň“ za právny štát, kde o vine a nevine rozhodujú nezávislé súdy, a nie politici na tlačových konferenciách. Epilóg Možno po prečítaní článku začnete mať pocit, že poukazovanie na obdobie politických procesov je prehnané a cieľom uvedených riadkov je poškodiť niektorého z ministrov za KDH. Tu však nejde o politikov. Viaceré príklady zo súdnych pojednávaní sú vážnym varovaním pred dobou, keď sa vopred vyberie obvinený a potom policajti hľadajú trestný čin. Národu sa dopredu prezentuje ako vagabund, mediálna kampaň obvineného zničí skôr, než stihnú rozhodnúť nezávislé súdy o jeho vine či nevine. Jeden z posledných prípadov je bývalý hovorca slovenských vyšetrovateľov Stanislav Ryban, ktorého v uplynulých dňoch Okresný súd Bratislava I v plnom rozsahu oslobodil spod obžaloby z trestného činu nepriamej korupcie. Ide o prípad, ktorý, keby sa naozaj neodohral na verejnom pojednávaní, znie ako vymyslený. Rybana s povesťou poctivého policajta obvinil právoplatne odsúdený trestanec z korupcie. Nikdy sa pritom spolu nevideli a nemali žiadny kontakt. Na obvinenie Rybana stačila policajnej inšpekcii hlavne výpoveď a trestné oznámenie trestanca, ktorý si vymyslel, že Ryban mu mal za úplatu asi 10 až 20tisíc prisľúbiť preloženie do miernejšej väznice. Žiaden iný závažný dôkaz – nič. Otec odsúdeného a Ryban sa poznali z poľovníckeho združenia. Poctivo žijúci otec sa viackrát verejne posťažoval Rybanovi na svojho nevydareného potomka. To je všetko. Ryban mal šťastie, že sa za neho postavili jeho nadriadení a neskončil hneď na ulici. Počkali do rozhodnutia súdu. Trestanec sa napriek disciplinárnym napomenutiam dostal skôr na slobodu. Čo z toho vyplýva? Každý nech si urobí záver sám, či sa oplatí mať poriadne vedený vyšetrovací spis alebo iba akési „šalátové“ vydanie, pretože zajtra sa môže nájsť iný človek v „núdzi“ a obviní hocikoho a z hocičoho. A vyzerá to, že niektorým vagabundom v policajných uniformách stačí tak málo. Problém okolo Harabinovho senátu sa už vyriešil. Od nového roku bude na NS SR jeden špeciálny senát, ktorý bude mať na starosti iba agendu z Banskej Bystrici. Druhý špeciálny senát bude rozhodovať o prípadných námietkach zaujatosti. Aké nádherné „demokratické“ riešenie. Horliví sudcovia už prešli bezpečnostnou previerkou NBÚ, hoci jeden z nich za minulého režimu zohral istú rolu v prípade politického procesu s kňazom. Je to obrovský pokrok – žiaden výber zákonného sudcu cez náhodný výber elektronickou podateľňou. Tu už sú vopred vybraní preverní sudcovia... Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO
