Áno

Prvého decembra sa malo 120 027 francúzskych socialistov vysloviť k Zmluve vytvárajúcej ústavu pre Európu. Štyri kúty Európy s úzkosťou sledovali týchto 120 027 členov. Socialistické „nie“ by nebezpečne ovplyvnilo výsledok referenda 2005 – cestu, ktorú by si Francúzsko vybralo a doviedlo k ratifikácii.
Počet zobrazení: 1379
7-m.jpg

Prvého decembra sa malo 120 027 francúzskych socialistov vysloviť k Zmluve vytvárajúcej ústavu pre Európu. Štyri kúty Európy s úzkosťou sledovali týchto 120 027 členov. Socialistické „nie“ by nebezpečne ovplyvnilo výsledok referenda 2005 – cestu, ktorú by si Francúzsko vybralo a doviedlo k ratifikácii. V hre bolo takpovediac pokračovanie tohto európskeho inštitucionálneho dobrodružstva. Päťdesiatdeväť percent francúzskych socialistov povedalo „áno“. Európa môže dýchať, Socialistická strana by si z toho mala vziať ponaučenie. Osemdesiate roky boli pre francúzskych socialistov v mnohých ohľadoch traumatizujúcim desaťročím. Víťazstvo Françoisa Mitterranda roku 1981 ich vedie k zodpovednosti po prvýkrát od roku 1958, začiatku Piatej republiky. Táto konfrontácia so skutočnosťou znamenala predovšetkým sklamanie. Iba dva roky po svojom nástupe k moci François Mitterrand stanovuje „obrat“, ktorý je v tej dobe prezentovaný ako nevyhnutná odbočka, akási koncesia udelená liberalizmu v budovaní socialistického Francúzska. „Francúzsko nemôže byť naľavo úplne samo,“ tvrdí Mitterrand. „Úplne samo“ – to znamená bez ostatných európskych vlád. Nejde teda o obrat, je to revolúcia. Nejde viac o „sociálne riadenie trhovej ekonómie“ také drahocenné pre Léona Bluma. Ide o vytváranie Európy, ktoré odteraz utvára politický horizont socialistov, ktorí sú pri moci. V srdci vlády nastáva živá diskusia. Niektorí chcú pokračovať v socialistickej politike, aj keby to malo znamenať odchod Francúzska z Európskeho menového systému. Túto možnosť obhajuje istý počet ministrov, medzi nimi... Laurent Fabius, vodca línie „nie“ v referende z 1. decembra. Sklamanie, iste, ale i aggiornamento. Táto modifikácia cieľov, následne i politickej identity Socialistickej strany, sa udiala zhora, prostredníctvom v rýchlosti napísaného redefinovania moci, bez akejkoľvek diskusie v centre strany. Počas troch mesiacov vnútornej kampane, ktorá predchádzala členskému hlasovaniu 1. decembra, k tejto diskusii došlo. A základňa sa rozštiepila ako suché drevo. 59 percent francúzskych socialistov povedalo „áno“ – Zmluve vytvárajúcej ústavu pre Európu, samozrejme, aj mitterrandovskému obratu z roku 1983 a napokon súčasnému vedeniu strany. Prvý tajomník François Hollande vyšiel z boja posilnený. Laurenta Fabiusa osudne oslabil, ostáva však v centre Národného výboru strany, v polooficiálnej pozícii „čísla 2“. Mohli by sme polemizovať o Fabiusovej nedôslednosti, keď po svojom neúspechu nepodal demisiu na svoj post. Oveľa zaujímavejšie je však pýtať sa na to, aké dôvody mal Hollande, keď nevyžadoval túto demisiu, hoci okolnosti mu to umožňovali. Samozrejme, aritmetika politikov Hollanda určite motivovala v jeho vôli zachovať Národný výbor zostavený z ťažkých váh. Stavil takto na to, že ich ambície sa vzhľadom na blížiace sa prezidentské voľby 2007 neutralizujú a uvoľnia horizont. Nemôžeme si však nevšímať inú skutočnosť, ktorá je tiež akousi aritmetikou. 41 percent francúzskych socialistov hlasovalo za „nie“ ústavnému dokumentu. 41 percent euroskeptikov vo francúzskej strane, ktorá bola tradične najeurofilnejšia spolu s centristami z UDF. A vzhľadom na referendum dochádza k vzplanutiu zanietených komentárov, ktoré vo veľkej miere prekračujú rámec Socialistickej strany i hranice Francúzska... Toto dokazuje skutočnosť, že Európa sa necíti byť milovaná a každý i ten najskromnejší a najnepatrnejší náznak náklonnosti ju dokáže uspokojivo naplniť. Francúzski socialisti majú silnú identitu, ktorá však nedokáže odolať účinkom času. Keď sa rozvíja všeobecný europesimizmus, entuziazmus európskych socialistov ochabuje. Posledné ponaučenie z tejto politickej epizódy však vedie k optimizmu. Kampaň, ktorá predchádzala referendu, bola ukážková. Argumenty proti argumentom, prívrženci oboch táborov predviedli členom diskusiu na vysokej úrovni, poukázali na technické prvky dokumentu a následne ich dokázali preložiť a vyložiť do politických perspektív. Výsledkom bola 81-percentná účasť. Týmto príkladom by sa mala inšpirovať každá z krajín, ktorá bude o ratifikácii ústavného dokumentu rozhodovať v referende. Preložila Barbora Čakovská

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984