Nie

„Keď sa hovorí o Európe, nie je ľahké byť jednoducho zbehlý. Žurnalistická oblasť interpretuje (…) všetky témy podľa svojej najtypickejšej logiky – „všetko alebo nič“. (…) Ako keby nebolo inej legitímnej možnosti mimo bezvýhradného pripojenia sa k Európe takej, akou je – obmedzenej na jednu banku a jednu jednotnú menu, podriadenej panstvu bezhraničnej konkurencie...“. (Pierre Bourdieu, Contre-feux 2, 2001) Pre tých, ktorí by chceli porozumieť diskusii o Európskej ústave rozdeľujúcej francúzsku ľavicu, sú tieto riadky od Bourdieua neuveriteľne objasňujúce. Všetci francúzski socialisti sú proeurópski, a to ohnivo. Práve v mene Európy a pre Európu sa časť ich predstaviteľov a takmer 80 percent francúzskych Mladých socialistov (Jeunes Socialistes) postavilo proti ústave. Prečo odmietať tento dokument? V prvom rade preto, že ohrozuje budúce uplatňovanie národnej suverenity. Ústava musí byť takým demokratickým rámcom, v ktorom sa vyjadruje národná suverenita. Tá, ktorú nám ponúkajú, ukotvuje raz a navždy politiky, ktoré už nebude možné zmeniť, najmä v Európskom parlamente. A to je veľmi vážne. Ak sú presuny moci z jednotlivých štátov na Úniu tromfami pre budúcnosť, vzdanie sa časti národnej suverenity ľudom musí byť kompenzované ekvivalentným ziskom suverenity na európskej úrovni. Ak to tak nie je, demokracia prehráva! Ústava nemá ľudu moc odoberať, má mu ju dávať. Okrem toho, zdanlivý sociálny pokrok, ktorý sa nachádza v dokumente, je len klamlivým opatrením. V skutočnosti však nebude mať očakávaný účinok. Takto sa Charta základných práv bude týkať iba aplikácie práva Európskej únie a nebude sa vzťahovať na zamestnancov, ak je legislatíva ich krajiny menej priaznivá. Slobodná a neobmedzená konkurencia ostáva prvým pravidlom Únie a verejné služby nie sú z tejto oblasti vylučované. Krásne reči o úmysloch, bohužiaľ, narážajú na realitu fungovania Únie: tento dokument nezabráni Bolkesteinovej direktíve uzrieť svetlo sveta a ani degradácii európskeho sociálneho modelu. Legitímne obavy sú známe: neuškodí „nie“ povesti vytvárania Európy? Práve naopak, znovu by ho naštartovalo! Európa sa už viac nepridržiava logiky „všetko alebo nič“. Ešte pred niekoľkými rokmi by bolo odmietnutie európskeho dokumentu hazardom: základy Únie boli krehké a rozširovanie na Východ neukončené. Dnes je Európa zjednotená a pevná, nezborí sa. Obzvlášť si to uvedomujú mladé generácie z Východu, ktoré žili odjakživa v jej strede. Nejde preto o hazard, keďže výzva mladých európskych socialistov na „nie“ vyšla z radov predsedov francúzskych, nemeckých, talianskych, belgických, poľských i rakúskych mladých socialistov. Je to preto, že Európe dôverujeme a spolu s ňou sme nároční. „Áno“ zvíťazilo vo vnútornom referende Socialistickej strany. Rešpektujeme túto voľbu. Nemôžeme však ísť proti nášmu presvedčeniu. Sme zodpovední a nebudeme robiť kampaň proti našej strane. Nemôžeme však rezignovať a riskovať ešte väčšie vzďaľovanie ľudu od tohto úžasného dobrodružstva, akým je Európa. Zatiaľ čo sa hromadné zdržanie sa hlasovania a nárast extrémov stali spoločným priestorom na volebné stretnutia, je čas uzmieriť Úniu s jej občanmi. Bez toho sa víťazom stane euroskepticizmus. Nezabúdame teda na vedenie otvorenej diskusie na otázku, ktorá je odteraz podstatná: „Akú Európu chceme?“. Vo Francúzsku sa Laurent Fabius odvážil obhajovať svoje presvedčenie voči ohlušujúcej politicko-mediálnej záplave. Vytýčil takto cestu verejnej diskusii na úrovni Únie. Spolu s ním sme plní nádeje na vytvorenie lepšej budúcnosti, ktorá sa začne zabezpečením mieru na celom kontinente. Mier si však vyžaduje prosperitu a sociálnu spravodlivosť. Táto ústava ich dáva do stávky, čím ohrozuje naše nádeje. Budeme i naďalej bojovať za inú, skutočne demokratickú Európu, kde budú ľudia plným právom uplatňovať politické rozhodnutia, ktoré im prináležia... Autorka je členkou vedenia MJS Preložila Barbora Čakovská