Uprostred pralesa fantázie

Aj dnešok má svojich Dobšinských. V slovenských dedinách by však už veľa nespísanej ľudovej slovesnosti nenaryžovali, a tak vymieňajú rodné klimatické pásmo za oveľa exotickejšie.
Počet zobrazení: 1363
20-m.jpg

Aj dnešok má svojich Dobšinských. V slovenských dedinách by však už veľa nespísanej ľudovej slovesnosti nenaryžovali, a tak vymieňajú rodné klimatické pásmo za oveľa exotickejšie. Autor Marek Vadas sa domácich vatier tvorivého zápalu už čosi napreskakoval a teraz využil svoje cesty po Afrike na zozbieranie 55 rozprávok, ktoré vychádzajú v reprezentatívnej publikácii vydavateľa K. K. Bagalu ROZPRÁVKY Z ČIERNEJ AFRIKY. Počin je to jednak vhodný – vlna nadšenia pre hocičo etno zatiaľ neutícha, jednak chvályhodný – môžeme ho považovať aj za nadviazanie na sériu kníh, ktoré koncom sedemdesiatych rokov predstavovali v edícii Z rozprávky do rozprávky ukážky tohto žánru rôznych národov, ale pokiaľ viem, na Afriku vtedy nedošlo. Nech budete mať z diela akýkoľvek pocit, dve veci vás určite nesklamú: jednak obsahuje naozaj to, čo tvrdí názov – teda rozprávky z čiernej Afriky (niektoré dokonca ešte černejšie než iné) a vizuálne spracovanie knihy ako hmotného predmetu je prinajmenšom na úrovni hodnotného narodeninového daru. Napríklad delenie rozprávok na tri okruhy postáv – Zvieratá, Zvieratá a ľudia, Ľudia a duchovia – je pekne graficky rozlíšené trojakými marginálnymi ornamentmi afrického umenia. A to ani nehovorím o ilustráciách, ktoré tvoria autentické kresby s presným popisom na konci knihy (názov motívu, kmeň a štát, číslo strany). Aj pri samotných rozprávkach nájdeme na každej strane uvedený kmeň a krajinu pôvodu – to vždy nevidno ani na topánkach či iných produktoch, napriek zákonu na ochranu spotrebiteľa. Grafická dôslednosť sa nezaprie ani pri celkovom hnedo-čiernom koncepte. Sú to možno maličkosti, ale vďaka nim už pri braní knihy do ruky akoby sme počuli rytmické vírenie afrických bubnov. Čitateľov určite v prvom rade zaujmú rozdiely oproti typickému európskemu rozprávkovému modelu. Žiadne „kde bolo, tam bolo, žil raz jeden kmeňový náčelník a ten mal troch synov...“ Väčšinou ide o štylizované zobrazenie ľudských vzťahov uprostred osady či v divokej prírode. Často prostredníctvom zvierat, ktoré v celej prvej časti vlastne len vystupujú namiesto ľudí, skoro ako u Disneyho. Dodržiavajú síce potravinový reťazec, ale vlastnia ľudské ozdoby, šaty, zbrane, pracujú, aby uživili rodinu, konverzujú a vytvárajú typicky ľudské vzťahy. Šikovným ťahom bolo, že rozprávka, kde sa to čiastočne vysvetľuje, je zaradená až v prostriedku knihy. A boj dobra so zlom vrátane rozprávkovo harmonického konca tiež nie je zďaleka podaný tak jednoznačne, ako sme na to zvyknutí. Bolo by síce klišé povedať, že tamojší ľudia, ktorí sú na rozdiel od našej civilizácie ešte spätí s prírodou, chápu život, smrť a bolesť akosi previazanejšie a prirodzenejšie, ale aj tieto rozprávky dokazujú, že klišé bývajú založené na reálnom základe. Keďže ide o rozprávky, rozhodol som sa ich vyskúšať v praktickom použití na svojej šesťročnej dcére ako čítanie pred spaním. Pri určitých drsných pasážach prekvapene vyvalila oči, ale hrdinsky mlčky vydržala. Dúfam, že si to potom neodniesli jej sny, najmä po rozprávkach z tretej časti, kde sa medzi svetom živých a podsvetím prechádza hladko ako cez bránu hypermarketu. Rozdielnosť, dodávajúca týmto rozprávkam imponujúcu exotiku, však má svoje hranice a za tými sa už skrýva prekvapujúce zistenie, že globalizácia kultúr už asi kedysi dávno nepozorovane prebehla. Možno je to produkt kolektívneho vedomia, alebo dôsledok pridlhej literárnej tradície, ale v týchto dielkach sa to len tak hemží motívmi, ktoré pripomínajú niečo iné, čo sme už v pozmenených podobách kdesi počuli a čítali. Nielenže samotná forma príbehov v časti Zvieratá evokuje svet bájok, dokonca priamo ezopské zápletky (korytnačka a orol, sviňa bradavičnatá), ale mnohé motívy majú svoj odraz v európskych, ba niekedy aj priamo slovenských rozprávkach (Zázračný bubon = Hrnček var, Starec a čarovná žaba = Žaba na prameni, Lunga a Lenga = Martin Klingáč, Pomoc vodných duchov = Pamodaj šťastia, lavička, apod.). Dosiaľ nespomenutá pestrosť nálad ponúka aj neodolateľné figliarske jednohubky (Kto je kráľom džungle, Mŕtvy drevorubač). Morbídnejšie kusy by zas pokojne mohli byť kratochvíľou Stephena Kinga či Roalda Dahla v jeho tvorbe pre detských čitateľov (Králikov koniec, Ako králik prišiel o matku a ako sa za to pomstil hyene, V krajine bez hrobov a iné). Je ťažké odolať pokušeniu nazdávať sa, že práve tieto temnejšie tóny osobitne zarezonovali v ušiach autora, ktorého literárnym aktom z roku 2003 bol súbor poviedok o smrti Prečo sa smrtka smeje. Nakoniec, kto by vôbec odhalil, ak by si Vadas v umeleckom rozlete dovolil okrem svedomitého prerozprávania dodať k autentickým dejovým prvkom niečo vlastné? A keď už sme pri tom, celkom by ma zaujímalo, ako sa mu vlastne podarilo nazbierať také množstvo príbehov šírených len ústne z toľkých rozličných končín Afriky, keď jazyky rôznych kmeňov si musia byť, predpokladám, navzájom dosť nepodobné. K jazykovej stránke len toľko, že Vadasova príťažlivá, súčasná slovenčina sa dobre číta, aj keď zaodieva africké slovesné umenie. Môžeme sa iba dohadovať, kde a nakoľko obohatila pôvodný materiál. Príbeh Navrátený do života (spolu s Jedinou ženou v živote čosi ako ódy na polygamiu, Dr. Plzák by ich iste vedel vedecky využiť) končí namiesto „A žili šťastne, až kým nepomreli“ rozkošne nerozprávkovými vetami: „Mal jedlá zo všetkých misiek zmiešať a tak ich zjesť. Ale čo už človek narobí.“ Nájdu sa však aj miesta, kde hovorovosť reči je dotiahnutá nad únosnú mieru a pôsobí rušivo – napríklad „Sorry, sused...“ (str. 35), alebo „Stačí držať hubu a...“ (str. 70). Zhrnuté a preosiate: možno nie prevratná, ale nesporne pôsobivá kniha, po mnohých stránkach dobre zvládnutá ľuďmi, ktorí ovládajú svoje (umelecké) remeslo. Čierny kontinent ani Vadas nesklamali. Symbióza paralel a kontrastov s európskym rozprávkovým bohatstvom opäť len potvrdzuje, že ľudia aj pri všetkých rozdieloch sú všade na svete v podstate rovnakí. Ak patríte k dospelákom, ktorí sa nehanbia za sympatie k detským žánrom driemajúcim v ich literárno-kultúrnom podvedomí, ale perníky z Medovníkovej chalúpky sa vám predsa len už prejedli, siahnite po knihe Rozprávky z čiernej Afriky. Nemá totiž vekové obmedzenia. Autor je spisovateľ (Marek Vadas: Rozprávky z čiernej Afriky. K. K. Bagala, L.C.A. Levice 2004)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984