Záchranný gombík pre neznámych umelcov

V týchto dňoch sa do Európskych centier kultúry – ako Paríž, Berlín, Amsterdam – dostáva prvé číslo medzinárodného nekomerčného časopisu Panic Button. Vznik časopisu bol iniciovaný na Slovensku, kde bol aj vytlačený. Panic Button je výsledkom spolupráce umelcov z postkomunistických krajín od východnej Európy až po Kazachstan. Časopis prezentuje vizuálne projekty neznámych umelcov z východného bloku tvoriacich mimo veľkých kultúrnych centier a mimo oficiálnej scény. Časopis je distribuovaný v Európe a Japonsku. Na Slovensku ho môžete nájsť v sieti kníhkupectiev Artforum. "Časopis je jeden z mála kanálov, ako prezentovať na západe neznámych umelcov z postkomunistických krajín. Diela tvorcov z postkomunistických krajín majú veľa prekážok, ktoré im bránia sa vo svete umenia presadiť. Kvalitným prezentovaním takýchto tvorcov v časopise sa snažíme prekonať ich a uľahčiť umelcom presadiť sa,“ hovorí Žilinčan Vlado Mičúch, jeden z iniciátorov a šéfredaktor časopisu Panic Button. Panic Button je anglický výraz pre gombík na prístroji, ktorý treba stlačiť, keď nastanú neriešiteľné problémy. „Veľa umelcov z postkomunistických krajín potrebuje takýto gombík, aby nemuseli skončiť so svojou tvorbou. Časopis Panic Button chce pomôcť tým, že vytvára možnosť a priestor na ich prezentáciu,“ hovorí Ukrajinec Marcel Onisko, jeden zo zakladateľov časopisu. Jedným zo spoločných znakov diel prezentovaných v časopise je, že vznikali bez peňazí. „Autori v postkomunistických krajinách musia využívať svoju tvorivosť pri samotnom vzniku diela, ale tiež využiť tvorivosť pri zháňaní materiálu na realizáciu nápadu. Umelci vo sfére nekomerčného umenia často tvoria v ťažkých životných podmienkach, často pod hranicou životného minima,“ dodáva Marcel Onisko. „Preto napríklad ukrajinský výtvarníci vytvorili kolekciu originálnych tričiek v detskom grafickom programe. Česko-slovenské hudobné CD Zatmenie priložené k časopisu bolo nahrané pre nedostatok financií na nahrávacie štúdio v zubnom laboratóriu, kde jeden z autorov hudby pracuje ako laborant. Pri zbere materiálu do časopisu som sa v Rusku stretol aj s tým, že výtvarníci maľovali na obe strany plátna, pretože nemali financie na druhé, v podstate nemali ani na chlieb,“ dopĺňa Vlado Mičúch. Časopis vyšiel v náklade 300 kusov, je plnofarebný s použitím vysokokvalitnej tlače a grafiky. Prvé číslo vyšlo bilingválne v slovensko-anglickej verzii. Každý časopis má ako prílohu plagát a CD Zatmenie obsahujúce 2 klipy. Klip Kozmonaut bol prezentovaný na filmových prehliadkach v Európe a napr. v ČR získal hlavnú cenu na festivale Mladá kamera. Časopis má inú cenu na západe ako v postkomunistickom bloku. Na Slovensku je cena aj s CD a plagátom 180 Sk. Podľa autorov projektu by mal časopis vychádzať aspoň dva razy do roka. Všetko však záleží od schopnosti časopis predať a zohnať dostatočnú podporu na nové číslo. „Časopis predávame za odlišnú cenu, aby si ho mohli dovoliť aj v krajinách ako je Moldavsko, Rumunsko a Bielorusko. Dumpingovú cenu pri predaji v chudobnejších krajinách si môžeme dovoliť zo zisku, ktorý máme z predaja na západe. Môžeme si to dovoliť aj vďaka podpore Európskej kultúrnej nadácie a príspevku z Ministerstva kultúry SR. Časopis je nekomerčný, a preto je odkázaný na podporu z grantov, od sponzorov alebo jednotlivcov, najmä však ľudí na západe,“ hovorí Vlado Mičúch. Doposiaľ najlepším zákazníkom je nemecký teoretik umenia Jakob Hoffmann, ktorý si pre vlastnú potrebu kúpil naraz 50 ks z prvého čísla, aby podporil myšlienku podpory umelcov tvoriacich v ťažkých podmienkach. Časopis sa momentálne najlepšie predáva v Holandsku. „Najčastejšou reakciou je, že ľudia neveria, že časopis pochádza z východného bloku, pretože u väčšiny z nich existuje predsudok, že to, čo pochádza z východu, je odpad,“ poznamenáva Vlado Mičúch. Ekonomická priepasť medzi východom a západom stále existuje. Najsilnejší rozdiel je mimo hraníc EÚ. „Nedávno sme časopis prezentovali na medzinárodnej konferencii neformálnych umelcov v Bielorusku nazvanej Neexistuje kultúra bez subkultúry. Napriek tomu, že časopis predávame v Bielorusku za 5-násobne nižšiu cenu ako v západnej Európe, tak si ho stále väčšina záujemcov v Bielorusku nemohla dovoliť kúpiť. Stalo sa nám napríklad, že jedna z účastníčok konferencie si časopis ručne opísala,“ hovorí Sara Lehn z Nemecka, ktorá pomáha distribuovať časopis v Európe. Oproti ďalším umeleckým periodikám na Slovensku je Panic Button iný v tom, že umelci majú v časopise priestor, aby si podľa seba vytvorili vlastnú vizuálnu prezentáciu. Časopis je obrazovou prezentáciou s minimom textu, ktorý ho iba dopĺňa. „Časopis predstavuje diela priamo a bez komentára, interpretácií alebo hodnotenia. Je vlastne galériou na papieri a názor si diváci vytvárajú sami. Prvé číslo je výsledkom úzkej spolupráce s umelcami, ktorí využili svoju plochu v časopise kreatívne, a preto je časopis samostatným umeleckým dielom,“ hovorí Vlado Mičúch.