HZDS: Zrazu razantne opoziční

Ľudová strana-HZDS neočakávane požiadala o zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR o stave Slovenskej republiky. Je pravda, že HZDS sa usiluje touto svojou prekvapujúcou iniciatívou posilniť vlastný opozičný profil.
Počet zobrazení: 1060

Ľudová strana-HZDS neočakávane požiadala o zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR o stave Slovenskej republiky. Je pravda, že HZDS sa usiluje touto svojou prekvapujúcou iniciatívou posilniť vlastný opozičný profil. Aj tak to však nie je pravda celá. Mimoriadna schôdza národnej rady nie je v podstate nič mimoriadne. Úplne štandardný nástroj politického súboja. Poznáme mimoriadne schôdze o korupcii, o budove SND, o odvolávaní ministrov, o výnimočných udalostiach v krajine. Prakticky sa môže mimoriadna schôdza zaoberať akoukoľvek otázkou, ktorá má podľa jej iniciátorov spoločenský a politický dosah. To, s čím minulý týždeň prišlo HZDS, je však predsa len trochu svojské. Už z názvu schôdze, resp. z jej obsahu je zrejmé, že nemá byť o nejakej špeciálnej, konkrétnej oblasti verejného života na Slovensku. Pri takom širokom rozsahu navrhnutého programu je to totiž úplne nereálne. Strana v kŕčoch Takže, ak to najdôležitejšie na tejto schôdzi nie je jej téma, potom to môže byť len jej iniciátor. Ide teda o iniciatívu nie obsahovú, ale čisto politickú. Čo je úplne legitímne. Ale práve preto musí nasledovať otázka, čo týmto iniciátor sleduje. Čo politicky sleduje. Správnu odpoveď na túto otázku by tipoval aj podpriemerný znalec našej politickej scény. Čísla verejnej podpory HZDS už dlhšie mesiace nie sú nijak závratné, práve naopak. A čo je horšie, pomaličky, ale isto klesajú. Takisto netreba študovať politológiu na pomenovanie hlavného dôvodu tohto trendu. Pre typického voliča HZDS, odchovaného na dlhých rokoch protidzurindovskej rétoriky, nemôže byť nič zmätočnejšie ako opakované a opakované kolaborovanie Vladimíra Mečiara so súčasným predsedom vlády a vládnou mocou ako takou. Samozrejme, so zrozumiteľnou a pre masového voliča ľahko čitateľnou politikou má to, čo už dlhé roky V. Mečiar predvádza, spoločné len pramálo. A tomu dnes zodpovedajú aj výsledky volebných preferencií HZDS. Vyzerá to teda tak, že analýza a presvedčenie, že zvýšenie voličskej podpory HZDS môže priniesť len návrat k tvrdšej opozičnej politickej línii strany, sa nakoniec presadili aj v priestoroch trenčianskoteplickej Elektry. Úsudok úplne správny, akcia však mierne kŕčová. Ak chce HZDS jednou popoludňajšou schôdzou parlamentu zakryť svoj zmiešaný koalično-opozičný obraz, aktívne tvorený jeho predsedom a jeho vojakmi už viac rokov, treba im veľmi rýchlo povedať, že také ľahké to, samozrejme, nemôže byť. Až takí politicky naivní a nedomýšľaví na Tomášikovej asi nebudú, a tak bude táto schôdza najskôr predzvesťou tvrdšej opozičnej politiky hnutia v roku 2005. Určite si mnohí spomenú, že podobne to bolo v rokoch 2003 a 2004. Zvláštna, teda „konštruktívna“ opozícia Lenže kto by tvrdil, že HZDS sa na rok 2005 rozhodlo predbiehať v opozičnosti so Smerom, bol by predsa len na omyle. V. Mečiar veľmi dobre vie, že v opozičnej razantnosti a dôslednosti Smer s jeho predsedom už nemá šancu dobehnúť. Tento vlak už pre HZDS definitívne odišiel. Takisto však vie, že súčasná pozícia mu výraznejší volebný výsledok neprinesie. A keďže je stále schopný politický stratég a taktik, veľmi dobre si uvedomoval, že musí pre HZDS nájsť nový priestor na „trhu“. Aj ho našiel. Leží medzi Smerom a vládou a volá sa konštruktívna opozícia. Táto pozícia mu umožňuje aj vládu kritizovať, kde uzná za vhodné, aj ju v niečom podporiť a takisto aj patriť akože do opozície, ale aj pracovať na akceptovateľnosti v radoch vládnej koalície. Problém je len ten, že musí dokázať takúto politiku aj presvedčivo predať svojim priaznivcom, čo sa mu zatiaľ veľmi nedarí. V. Mečiar si túto politiku zvolil sám, ale zároveň k nej bol aj donútený. Iný voľný priestor mu totiž v slovenskej politike v podstate už neostal. Jedným z najpodstatnejších bodov a poínt tejto stratégie je, že takouto politikou V. Mečiar našiel pre svoje kolaborovanie s koalíciou či osobne s M. Dzurindom vecne nie tak ľahko spochybniteľný argumentačný podklad. Samozrejme, že nejde o bohapusté politické a iné kšefty, ako kričí Smer a komentátori, ide mu o krajinu a tam musia ísť čisto stranícke záujmy bokom. A tu sme pri tej „trecej ploche“, ktorou sa bude HZDS vymedzovať voči Smeru. Štátnická zodpovednosť, konštruktívnosť, schopnosť povzniesť sa nad čisto opozično-koaličný súboj v záujme riešenia problémov ľudí, to je to, čím sa vyznačujú zrelé politické osobnosti, štátnici. Toto bude posolstvo, ktoré bude V. Mečiar podprahovo svojimi aktivitami vysielať do verejnosti. A toto bude taktika, ktorou sa bude jeho strana až do volieb vymedzovať voči Smeru. Alebo inak, opozičné trieskanie do stola vs. konštruktívna „zodpovedná“ opozícia. HZDS sa pustilo do boja so Smerom. Ale nie do boja o to, kto je tá ozajstná, najopozičnejšia opozícia, ale o to, kto je pre Slovensko lepšia opozícia. Pre HZDS je to jazda na tenkom ľade, lebo typický volič HZDS je predsa len zvyknutý na niečo iné. Pre Smer je to výzva, ako udržať silnú pozíciu, či ju ešte posilňovať a pritom sa nenechať vytlačiť na okraj ihriska.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984