Putin medzi mlynskými kameňmi

Postavenie ruského prezidenta Putina na domácej scéne sa donedávna zdalo neotrasiteľné. Ťažké chmúry naviala nad Moskvu až „oranžová revolúcia“ na Ukrajine a nová americká kritika koncentrácie moci v Kremli. Najviac však Putina zaskočila revolta dôchodcov.
Počet zobrazení: 960

Postavenie ruského prezidenta Putina na domácej scéne sa donedávna zdalo neotrasiteľné. Ťažké chmúry naviala nad Moskvu až „oranžová revolúcia“ na Ukrajine a nová americká kritika koncentrácie moci v Kremli. Najviac však Putina zaskočila revolta dôchodcov. Zradili oni jeho, alebo on ich? Súdiac podľa hesiel na transparentoch v rukách demonštrantov ich podrazil práve on. Ten, ktorému plne dôverovali a verili, že prinavráti ich vlasti dôstojnosť a úctu vo svete. Ten, ktorý tak nádejne začal po nástupe k moci upokojovať chaotické pomery Jeľcinovej éry. „Cár Vladimír“, ako si ho nostalgicko-romanticky prezývajú, vlieval do Rusov, zdeprimovaných rozpadom Sovietskeho zväzu, nádej v obnovu postavenia Ruska ako svetovej veľmoci. Ak sa má táto obrovská mnohonárodnostná krajina pozviechať z marazmu, musí sa postaviť na nohy a opierať o nezlomnú štátnosť a pevnú hospodársku základňu. Tieto dva Putinove argumenty prijala väčšina Rusov za rozumné a správne. Proces centralizácie na úkor práv regiónov a demokracie, ako to kritizoval Washington a Brusel, bežným Rusom nevadil. Naopak, súzvučil s ich pocitmi, že prílišné uvoľnenie dohľadu nad autonómnymi republikami a oblasťami viedlo k vyrojeniu separatistických hnutí a šíreniu terorizmu na ruskej pôde. Generácia dôchodcov váhavo, ale predsa prijala Putinovu logiku, že v súčasnej globálnej ekonomike sa nemôže ruské hospodárstvo pokúšať o obnovu sovietskeho hospodárskeho systému. Ako to už býva, mladé pokolenie vníma svojich seniorov ako ťažkopádnych, málo prispôsobivých a príliš pomaly chápajúcich. Ani v Rusku sa im nedostáva úcty za krajnú námahu a desaťročia útrap, ktoré znášali v mene budovania socializmu. Prehliadané sú aj ich vnútorné otrasy, keď sa im pred 15 rokmi rozsypali ideály vytvárania spravodlivej spoločnosti. Technokrati na ministerstvách a v Kremli akoby zabudli na skutočnosť, že dôchodcovia prišli po páde Sovietskeho zväzu a niekoľkých rokoch astronomickej inflácie o úspory a málokomu zostalo na prilepšenie si k úbohým dôchodkom. Kritérium sociálneho cítenia sa vo vládnych kruhoch naháňajúcich makroekonomické ukazovatele premenilo na pojem, ktorý zaváňa archaizmom a nereálnosťou. Ani kategória sociálno-trhového hospodárstva, ktorá zdobí ústavy nejedného európskeho štátu, sa v novom Rusku príliš neudomácnila. Samotný Putin síce opakovane ubezpečoval o prihliadaní na sociálnu únosnosť transformačných procesov, ale ich zavádzanie sa zvyčajne nieslo na úplne iných vlnových dĺžkach. Príjmové a sociálne rozdiely sa počas piatich rokov jeho prezidentovania zreteľne prehĺbili, ale dôchodcovia sa proti tomu nebúrili. Zatrpkli a mnohí si povedali, že je to ďalšia nevyhnutná obeť, ktorú musia na jeseň svojich strastiplných životov podstúpiť v záujme budovania silného Ruska. Ich domoviny, ktorá sa navyše musí vyrovnať s hrozbou terorizmu. Rusi (a nielen oni) žijú v období, keď vlády znižujú výdavky štátnej pokladne. Eufemisticky sa tomu hovorí reformy. Posmelený západnými štátmi ich spustil aj Putin – a narazil na odpor. Tvrdá sociálna reforma postihuje v 140-miliónovom Rusku od 1. januára asi 40 miliónov občanov. Zväčša starobných alebo invalidných dôchodcov, ale zahŕňa aj veteránov, vojakov, študentov, invalidov, nezamestnaných a ďalšie kategórie obyvateľstva najnižších príjmových skupín. Bezplatné služby a zľavy najrôznejšieho charakteru, ktoré im umožňovali vyžiť – doslovne biologicky prežívať – z biednych príjmov, mala reforma nahradiť vyplácaním peňažných príspevkov. Sprísnili sa aj kritériá uznávania nárokov a zúžila sa adresnosť ich poskytovania. Rozhorčení dôchodcovia zaplavili ulice miest a demonštrácie neutíchli ani po dvoch týždňoch. Asi prehnane, ale začína sa hovoriť o „revolúcii bábušiek“, ktorú nezačali študenti, ale dôchodcovia. Práve tá početná demografická skupina voličov, na ktorej vernosť sa mohol Putin spoliehať. Videla v ňom obnoviteľa prestíže Ruska vo svete a nereptala ani proti zavádzaniu politických reforiem považovaných na Západe za polodiktátorské. A tu sme pri druhom mlynskom kameni, ktorý drví prezidenta. Tlaku Západu, a hlavne Ameriky. Putina podráždili minulotýždňové tvrdenia vtedy ešte dezignovanej šéfky americkej diplomacie Condoleezzy Riceovej. Pôvodným povolaním politologička a sovietologička vyslovila obavy z prehlbovania sústreďovania moci v Kremli na úkor iných ústavných zložiek. Ani víťazstvo demokracie v Rusku nepovažuje za isté. K tomu Bushova inauguračná reč plná ideálov šírenia slobody po celej planéte. A vytláčanie Ukrajiny z ruského orbitu. Putina čakajú na bratislavskom stretnutí s Bushom tlaky, ktorým by sa mu čelilo oveľa ľahšie, keby si upokojil domáce obyvateľstvo. Ruská štátna pokladňa pláva na miliardách prebytkov petrodolárov z predaja ropy a zemného plynu. Náprava nedostatkov sociálnej reformy v podobe jej zmrazenia alebo štedro znásobenej kompenzácie postihnutých skupín by nepoložila ruské hospodárstvo na lopatky. Prezidentovi by však poskytla čas na prehodnotenie transformačných plánov a ciest na ich dosahovanie. Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984