Reklama
Reklama

Dzurinda s Mečiarom si padli do náručia

Je neuveriteľné, ako môže niečo, čo sa vlastne ani neuskutoční, vyprodukovať také dôsledky a vypovedať tak veľa. Minulotýždňová 10-minútová mimoriadna schôdza NR SR bola iba predprípravou na usporiadanie politickej a vládnej moci po voľbách roku 2006.
Počet zobrazení: 966

Je neuveriteľné, ako môže niečo, čo sa vlastne ani neuskutoční, vyprodukovať také dôsledky a vypovedať tak veľa. Minulotýždňová 10-minútová mimoriadna schôdza NR SR bola iba predprípravou na usporiadanie politickej a vládnej moci po voľbách roku 2006. Asi každý aspoň letmo zaregistroval, o čo ide. Výsledný obraz: HZDS v spolupráci s SDKÚ dôkladne pripravilo a zorganizovalo parlamentné predstavenie, ktoré však ostatní aktéri rovnako koordinovane zmarili. Zámer a zmysel Iniciátori a scenáristi predstavenia – Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda – s výsledkom svojho plánu veľmi spokojní neboli. SDKÚ narýchlo sformulovala, že so Smerom budú spolupracovať len komunisti. Zvláštne, keď práve komunisti podporili iniciatívu HZDS a SDKÚ. No a Mečiar: „Netlačte sa na mňa, je mi to nepríjemné.“ Na prvý pohľad to skutočne vyzeralo tak, akoby im niečo kvalitne nevyšlo. A tento pohľad paradoxne naozaj sedí. To, čo nám Dzurinda a Mečiar vo štvrtok v parlamente predviedli, bolo priam geniálne naplánované divadlo, ktoré úplne pohorelo na katastrofálnom politickom manažmente. Čo teda v pláne bolo? Väčšina komentátorov sa zhodla v tom, že cieľom štvrtkovej akcie bolo verejne ukázať politické zbližovanie sa HZDS a SDKÚ. Zo strany HZDS to určite je čiastočne pravda. Nie však celá. Len ukázať svoje politické zbližovanie sa totiž týmto stranám nič zásadné nerieši. Presnejšie, HZDS to rieši problém vnútropolitickej akceptácie, no ozajstným cieľom bolo aj tak podstatne viac. Pozitívny obraz HZDS Vychádzajme z toho, že plán bol iný ako reálny výsledok. Schôdza sa mala uskutočniť. Rečnila by najmä opozícia, ale ani koalícia by určite nebola ticho, nastúpení boli skoro všetci ministri. Výsledným efektom mal byť okrem štandardného koalično-opozičného sporu aj druhý, podstatnejší obraz. Obraz dvoch odlišných opozícií. Obraz Smeru, ktorý by celú vládnu politiku opäť raz zniesol pod čiernu zem. A obraz HZDS, ktoré by, samozrejme, kritizovalo, ale v niektorých bodoch aj pripustilo pozitívne dôsledky vládnych reforiem, ktoré by hovorilo o negatívnych dôsledkoch vládnej politiky, ale takisto z času na čas spomenulo potrebu istej kontinuity a predovšetkým zdôrazňovalo potrebu konečne sa povzniesť nad stranícke šarvátky a konštruktívne a spoločne pristúpiť k reálnemu riešeniu problémov krajiny namiesto obyčajného nálepkovania a očierňovania. Taká oveľa lepšia, taká konštruktívnejšia, zodpovednejšia opozícia, s ktorou sa, len tak mimochodom, aj oveľa lepšie hľadá spoločná reč o budúcej vládnej spolupráci. Takto vyzerali pekné plány v hlavách scenáristov tohto divadla. SDKÚ strašne chcela svojim koaličným partnerom, novinárom a cez nich svojim voličom dokázať, že HZDS je už viac-menej prijateľným partnerom pre budúcu spoluprácu. A čo je najpodstatnejšie, lepším koaličným partnerom ako Smer. HZDS totiž nebúra onú kontinuitu, ktorú už začína premiér opakovať ako centrálne heslo svojej volebnej agendy 2006. SDKÚ teda potrebovala svojmu negatívne nabitému obrazu spolupráce s HZDS dodať reálny argumentačný podklad. Dokázať svetu, že spolupráca s HZDS má naozaj zmysel. SDKÚ + HZDS Schôdza mala byť zásadným krokom v stratégii prípravy na povolebný koaličný variant SDKÚ + HZDS + ďalšie strany súčasnej koalície, teda v prvom rade variantu bez Smeru. Plán geniálny, ale nevyšiel. Vďaka šikovnej parlamentnej taktike Smeru a faktu, že doslova v posledných minútach pred schôdzou sa väčšina ostatných koaličných klubov rozhodla toto divadlo potopiť ešte v zárodku. A tak ostal len výsledný obraz, ktorý povedal A (SDKÚ spolupracuje a podporuje aj budúcu spoluprácu s HZDS), ale bez podstatného B (argumentmi, prečo je HZDS lepším koaličným partnerom ako Smer). Bez tohto B však celé divadlo ani náhodou neprináša želaný efekt. Skôr naopak, SDKÚ sa opäť ocitlo v priamej či nepriamej kritike svojich koaličných partnerov ako čierna ovca rodiny, ktorá sa zbližuje s bývalým úhlavným nepriateľom. Politické dôsledky To, čo sa v parlamente minulý štvrtok udialo, resp. malo udiať, bola teda čisto politická, pozičná hra. HZDS a možno ešte viac SDKÚ išlo o zásadný krok pri vytláčaní Smeru z vládnej konštelácie po voľbách 2006. Lenže Robert Fico sa vo štvrtok večer mohol spokojne usmievať: ukážkovo naplánovanú akciu dokázal obrátiť na svoje víťazstvo. Nespokojne a podráždene však vyzerali Dzurinda a Mečiar, opäť a teraz už naozaj nespochybniteľne sa potvrdil obraz ich vzájomnej spolupráce, taký nepopulárny u voličov jednej i druhej strany. Opäť sa potvrdil politický inštinkt predsedu najsilnejšej strany. No práve preto vie, že toto čiastkové víťazstvo ešte neznamená vyhranú vojnu. Vytláčanie Smeru bude pokračovať a dá sa predpokladať, že Dzurinda do tejto hry vloží všetky svoje zbrane. A je jasné, že nemá problém použiť akýkoľvek kaliber. Nakoniec, ide o vládnu moc. Čisto pragmaticky sa predsedovi vlády niet čo čudovať. HZDS so svojím hendikepom dlhoročnej izolácie je pre neho neporovnateľne pohodlnejším koaličným partnerom ako silný, sebavedomý a programovo úplne inde stojaci Smer. To je jedna stránka veci. A druhá je tá, že táto rovnica sa voličom SDKÚ prezentuje neuveriteľne ťažko. Má totiž jeden malý problém, je principiálne a morálne neobhájiteľná. Úplne nová šachovnica? Druhým pozoruhodným obrazom minulotýždňovej schôdze boli spojenectvá, ktoré vytvorila. V politicky mimoriadne citlivej otázke sa zrazu v jednom bloku ocitli Smer s KDH, SMK a ANO. ANO v tomto prípade nechajme bokom, zaujímavá je tu pozícia SMK a KDH. Je úplne zrejmé, že tieto strany pokračujúce hry predsedu vlády prestávajú baviť a priamo úmerne s tým sa znižuje aj ich nadšenie pre budúcu vládnu spoluprácu s M. Dzurindom. Na druhej strane barikády je zrejmé, že otvorená hra R. Fica proti spojenectvu Mečiar – Dzurinda tlačí Smer bližšie k bloku KDH – SMK. A sme pri politických konšteláciách, pred časom ešte nepredstaviteľných. Bola to naozaj len jedna schôdza, ale politicky pre budúcnosť naznačila vskutku dosť. Bola jedným z tých momentov, na ktorých sa láme a bude lámať možno úplne nové usporiadanie politickej šachovnice Slovenska pre voľby 2006 a povolebné usporiadanie moci v krajine. Šachovnice, na ktorej staré zabehnuté demarkačné línie už viac-menej absolútne neplatia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama