Reklama
Reklama

Mafia v parlamente, či politické divadlo?

„Som rozčarovaný, že dnes v parlamente prešli pozmeňovacie návrhy, ktoré idú v prospech mafie.“ (D. Lipšic) „Hlasovanie ukázalo, že SDKÚ sa vzďaľuje od koalície. SDKÚ zlyhalo pri napĺňaní Programového vyhlásenia vlády v boji s organizovaným zločinom.“ (P. Hrušovský) „Je to hrubý populizmus zo strany pána ministra. Možno by bolo dobré, keby si KDH urobilo poriadok predovšetkým so stratenými nahrávkami alebo aj s tým, čomu sa hovorí kauza Bielik.“ (M. Hort) „To môže povedať človek na úrovni blázna. Spájať niekoho s mafiou za jeho právny názor, to je skutočne na hranici duševného stavu.“ (L. Polka) „Tiež som bol dobre naježený, ak sa bude takto pokračovať, tak to môže absolútne rozhodiť vládnu koalíciu.“ (B. Bugár)
Počet zobrazení: 1544

„Som rozčarovaný, že dnes v parlamente prešli pozmeňovacie návrhy, ktoré idú v prospech mafie.“ (D. Lipšic) „Hlasovanie ukázalo, že SDKÚ sa vzďaľuje od koalície. SDKÚ zlyhalo pri napĺňaní Programového vyhlásenia vlády v boji s organizovaným zločinom.“ (P. Hrušovský) „Je to hrubý populizmus zo strany pána ministra. Možno by bolo dobré, keby si KDH urobilo poriadok predovšetkým so stratenými nahrávkami alebo aj s tým, čomu sa hovorí kauza Bielik.“ (M. Hort) „To môže povedať človek na úrovni blázna. Spájať niekoho s mafiou za jeho právny názor, to je skutočne na hranici duševného stavu.“ (L. Polka) „Tiež som bol dobre naježený, ak sa bude takto pokračovať, tak to môže absolútne rozhodiť vládnu koalíciu.“ (B. Bugár) Rekapitulácia: 6 rokov práce rekodifikačnej komisie, príprava zákona na ministerstve spravodlivosti, okolo 300 pozmeňujúcich návrhov v parlamentnej rozprave, schválenie pozmeňujúceho návrhu ohľadne podpory zločineckej skupiny, teatrálne stiahnutie návrhu zákona predkladateľom, nepriame obvinenie poslancov z podpory mafie, priame obvinenie z porušenia koaličnej dohody, krátka, ale o to intenzívnejšia slovná búrka medzi KDH a SDKÚ, žiadosť o ospravedlnenie ministra poslancom zo strany HZDS, zvažovanie podania žaloby na ministra. Toto všetko sa minulý týždeň udialo okolo jedného paragrafu. Pravdy právnych expertov Vec má, samozrejme, svoju odbornú stránku. Vypustenie kľúčového paragrafu oslabuje boj proti organizovanému zločinu, je výrazným krokom späť, tvrdí minister a jeho materská strana. Paragraf bol počas svojej platnosti v reálnom výkone úplne neefektívny, „gumový“ a boj proti organizovanému zločinu je v zákone dostatočne ošetrený na iných miestach, tvrdia oponenti z radov poslancov. A každá strana má svojich trestnoprávnych expertov a svoju pravdu. Keďže do tohto naša kompetentnosť nesiaha, bude lepšie, keď tento rébus necháme na povolaných. D. Lipšic je ministrom spravodlivosti vlády SR. Okrem toho je však aj podpredsedom koaličného KDH. Jeho konanie, tak ako konanie jeho materskej strany, má teda nevyhnutne aj politickú rovinu. Napriek tomu, že minister a KDH to budú usilovne popierať, stiahnutie zákona, navyše také teatrálne stiahnutie, ako bolo to minulotýždňové, nemôže nebyť aj politickým rozhodnutím. To znamená, že sa pri jeho realizácii zvažujú i politické dôsledky, motívy a súvislosti. Tak politika jednoducho funguje a neexistuje dôvod, prečo by tento zákon v prípade KDH platiť nemal. Politické motívy Tak teda po prvé, politický motív KDH. Ten je viac-menej úplne zrejmý a v podstate neexistuje dôvod, prečo by ho malo KDH popierať. Tvrdý boj proti zločinu patrí ku kľúčovej agende konzervatívnych strán prakticky na celom svete, a teda logicky aj ku KDH. Žiadnou novinkou nie je ani to, že na budovanie tohto straníckeho profilu KDH výdatnou mierou využíva vládne rezorty, ktoré kontroluje – vnútro a spravodlivosť. A robí to cielene, dôsledne a konzekventne. Klobúk dole. V tejto logike mohla teda byť aj minulotýždňová epizóda okolo trestného zákona vlastne len ďalším kamienkom imidžovej pyramídy KDH. Zaujímavejšie ako toto konštatovanie, ktoré prakticky nikoho nemôže prekvapiť, sú dve iné otázky. Prvá, či KDH tentoraz skutočne neprestrelilo. Ukazuje sa totiž, že v následnom komentovaní vzniknutej situácie, v boji o argumentačnú prevahu v definovaní situácie, ťahajú konzervatívci za kratší koniec. Predsa len, obviniť 120 poslancov, a nepriamo poslancov ako takých, z napomáhania organizovanému zločinu, to muselo vyvolať búrku podráždených reakcií dotknutých. Aj úplne čistých, aj tých menej. A tak dnes hlasy, kritizujúce rozhodnutie ministra a jeho vyjadrenia, výrazne prevažujú nad nie veľmi presvedčivými komentármi napr. P. Minárika. KDH sa teda možno pred „svojimi“ opäť raz ukázalo ako odhodlaný bojovník za svoje princípy, väčšinová verejnosť však mohla nadobudnúť dojem, že konzervatívci opäť politikárčia, a tentoraz na najvyššej úrovni. Druhá, najzásadnejšia otázka minulotýždňovej búrky okolo trestného zákona znie tak, či bolo stiahnutie zákona skutočne opodstatnenou reakciou ministra na neočakávaný a pre predkladateľa neakceptovateľný vývoj, alebo či bolo v podstate kalkulovaným zámerom, teda zámienkou na následný ostrý konflikt. Či teda išlo o odborný spor, alebo o čistú politiku. Opatrný ústup KDH Neexistujú jednoznačné dôkazy, že v tomto prípade išlo o politickú vypočítavosť, existuje však viacero indícií, že politika tu hrala veľmi významnú úlohu. Po prvé, minister mal možnosť s rozhodnutím počkať do rokovania koaličnej rady, na ktorom by sa určite vládni partneri po pár šťavnatých obvineniach boli dopracovali k akémusi riešeniu. Lenže to by z akcie KDH úplne vypadla logika. Aj ministrovi a jeho strane je viac ako jasné, že nič v očiach verejnosti nevyprofiluje stranu lepšie ako konflikt, ešte lepšie koaličný konflikt, a navyše tentoraz vyvolaný mimoriadne ostrými vyjadreniami. Prehnaná reakcia ministra a takisto jeho materskej strany bezprostredne po hlasovaní teda navádzajú skôr na podozrenie, že išlo viac o divadlo ako o prirodzenú opodstatnenú reakciu s výlučne vecným a odborným základom. A reakcia splnila svoj účel. Búrka vzájomných obvinení síce trvala asi deň a pol, ale svojou ostrosťou a intenzitou zabezpečila, aby sa o nej dozvedela širšia verejnosť – voliči. A teda splnila svoj účel. V dňoch, ktoré nasledovali po konflikte v parlamente, už predstavitelia KDH takpovediac „veslovali späť“, miernili svoje výroky: nepodsúvajte nám niečo, čo sme nepovedali, nebolo to žiadne priame obvinenie, neskúmame motívy poslancov. Akoby ich slová prevrátili novinári a oni si až teraz uvedomili ostrosť svojich vyjadrení. Samozrejme, aj toto je súčasťou divadla. V KDH pochopiteľne veľmi dobre vedeli, že ostré slová budú mediálne široko interpretované, nakoniec, to je logika tohto druhu politického inscenovania. Ostrosť slov teda nebola spontánna, ale presne vypočítaná, lebo len ona mohla zabezpečiť konflikt takej intenzity a taký dosah témy. Na to sú v KDH príliš schopní politickí taktici. Politika a odbornosť sa nevylučuje Uvedené vôbec nemá znamenať, že cieľom ministra spravodlivosti nie je prísny trestný zákon, ale len čistá politika. To určite nie. Podstata je v tom, že tieto dve veci sa vôbec nevylučujú. Minulotýždňové divadlo slúžilo politike, inscenácii pre oko voliča, aby si dobre všimol, kto tu vedie odhodlaný boj proti zločinu. A následne, po upokojení situácie, po ďalšej koaličnej rade a následnej dohode bude prijatý zákon možno s inak znejúcim, ale vo svojom dôsledku identickým paragrafom. A spokojný bude aj minister Lipšic aj podpredseda strany Lipšic, ošetrená bude aj vecná aj politická stránky veci. Nakoniec, podľa tohto istého scenára sa nie tak dávno odohralo divadlo okolo zákona o konflikte záujmov. S rovnakými aktérmi, rovnakým priebehom a možno rovnakým výsledkom. Či teda minulý týždeň išlo zo strany KDH o čistú politiku, alebo o vecný spor, ostane otvorené. Lenže to, že celá akcia mala aj silný politický podtón, súvislosti a dôsledky, to asi nemôže poprieť ani samotné KDH. To by potom muselo poprieť aj fakt, že už za niečo viac ako rok budeme naplno vo veľkom súboji parlamentných volieb 2006. A kto nie je úplný politický amatér, vie, že to si vyžaduje patričnú predprípravu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama