Ohlušujúce predvolebné ticho v Dušanbe
Tadžikistan ostáva, samozrejme, ak nerátame narkomafiu, pre Slovensko málo zaujímavou krajinou. Koncom februára tam vyvrcholí udalosť, ktorú možno vnímať ako dupľované „v“. Parlamentné Voľby (27. 2. 2005), ktoré ohlásil Výbuch v centre Dušanbe. V pondelok 7. februára 2005 sa skončila registrácia kandidátov do dolnej komory Mažilisu Tadžikistanu. Spolu ich je 164 na 63 poslaneckých mandátov. Týždeň predtým sa hlavné mesto otriaslo po mohutnej detonácii. Pred budovou ministerstva pre mimoriadne situácie vybuchlo auto GAZ 24 naplnené, podľa odhadov expertov, náložou s ekvivalentom cca 1 – 1,5 kg TNT. Vodič samovrah zahynul. Zranených bolo 10 spolupracovníkov ministerstva. Tesne po výbuchu vypukol v budove ministerstva silný požiar. Incident okamžite začala vyšetrovať špeciálna skupina vyšetrovateľov Ministerstva bezpečnosti Tadžikistanu. Nehoda nie je náhoda Aj keď bolo bleskovo oznámené, že nejde o teroristický akt, ale o nešťastnú náhodu, známy tadžický analytik T. Kabirov sa vyjadril: „... výbuch a požiar je potrebné spojiť s narastajúcim napätím v spoločnosti, s elimináciou opozície, zošnurovaním politickej scény a zákazom nezávislých novín...“ Ak hovoríme na tému opozície, ide predovšetkým o lídra Demokratickej strany Tadžikistanu M. Iskandarova, ktorý bol zadržaný v Moskve. Čo sa týka relatívne nezávislých médií, tak ide o zákaz novín Ruzi nav a Neruji suchan. Spomenutý politológ svoju myšlienku rozvíja: „.. .môže to byť svedectvo nespokojnosti v politických kruhoch...“ Podľa inej oficiálnej verzie bol výbuch smerovaný k susedom ministerstva. Proti sídlu štátnej AMONATbank. Jej vedenie bolo nedávnym rozhodnutím prezidenta E. Rachmonova odvolané. Experti hovoria aj o možnej vizitke radikálnych islamistov, pretože, ako sa neskôr ukázalo, vodič mal kontakty s Hizb-ut--Tahrir, ktorá deklaruje snahu o vytvorenie islamského kalifátu v Strednej Ázii. Hizb-ut-Tahrir však hovorí o nenásilnej zmene. Nehľadiac na podobné špekulácie prakticky všetci v Tadžikistane, experti, pozorovatelia a zahraniční novinári sa zhodujú. Výbuch a očakávané voľby sú spojené nádoby. Ľahké „víťazstvo“ nemusí byť Proprezidentská Národnodemokratická strana Tadžikistanu sa nádeja na ľahké víťazstvo vo voľbách. Nehľadiac na to alebo možno práve preto, že došlo k rozkolu v koalícii za „Slobodné a čestné voľby“. Riaditeľ Centra strategických štúdii v Dušanbe, ktoré je súčasťou prezidentskej štruktúry, prognózuje, že výbuch, bez ohľadu na to, kto za ním stojí, nemôže „... zasiať paniku medzi voličov...“ Zatiaľ nikto nevie povedať, kto za incidentom stojí. Proprezidentské, alebo opozičné sily. Ktorý klan, ktorá politická alebo ekonomická záujmová skupina. Medzi nimi nie je žiaden rozdiel. Výbuch 2005 sa svojím scenárom a načasovanosťou nápadne podobá situácii pred poslednými parlamentnými voľbami v roku 2000. Vtedy pri výbuchu autobusu v Dušanbe zahynulo 7 pasažierov a 30 bolo zranených. Pri druhom atentáte zomrel námestník ministra bezpečnosti Š. Džabirov a primátor Dušanbe M. Ubajdullajev bol ťažko ranený. Nepozerajúc na optimizmus úradníkov, ľudia sa boja zopakovania udalostí rokov 1991 – 1992, keď sa po prezidentských voľbách rozkmitala politická situácia. Destabilizácia sa neskôr pretavila do krvavej občianskej vojny. Ale to už je iná kapitola. Stredoázijské alternatívy Dolnú komoru parlamentu tvorí 63 poslancov, z ktorých 22 je volených na základe straníckych zoznamov a 41 v jednomandátových okruhoch. Pred voľbami 41 zaregistrovaných kandidátov predstavuje proprezidentskú Národnodemokratickú stranu. Strana islamského znovuzrodenia má 20 a Komunistická strana Tadžikistanu 13 kandidátov. Po 6 kandidátov je zo Sociálnodemokratickej a Socialistickej strany Tadžikistanu. Opozičná Demokratická strana Tadžikistanu ponúka 4 kandidátov. Vedúci sekretariátu Ústrednej volebnej komisie Tadžikistanu M. Dododžonov zdôrazňuje, že v žiadnom z volebných obvodov nie je len jeden kandidát, ako to bolo bežné v roku 2000, ale budú minimálne dvaja kandidáti, čo znamená, že „... voľby sa uskutočnia na alternatívnom základe...“ Pri svojej analýze demokratickosti volieb si však posťažoval, že kandidáti a politické strany prakticky nevedú žiadnu predvolebnú kampaň. Skutočne, dnes Dušanbe vôbec nepripomína hlavné mesto krajiny, kde by sa o pár dní mali konať parlamentné voľby, samozrejme, ak nehovoríme o špecifickom strachu voličov. Nulová predvolebná nálada V krajine je nervózna predvolebná nálada. Zúčastniť sa volieb môže byť prejavom občianstva, ale aj poslednou prechádzkou v živote. Mnohí obyvatelia Dušanbe hovoria o strachu o seba a svojich blízkych. Hlavné mesto je pritom relatívne osvieteným centrom. Horský vidiek žije vo svojom storočí. Preto bude, ako počas nedávnych volieb v susednom Uzbekistane, pokorný a disciplinovaný. Pre vládnucu elitu by bolo nebezpečné stratiť kontrolu nad krajinou. Od úrovne tejto kontroly závisí nielen ich osobná bezpečnosť, ktorá je aj dnes relatívna, ale predovšetkým ekonomická pohoda konkrétneho klanu, ktorý ich do funkcií delegoval. Všetko je nalinkované. Voľby sa budú konať tak, ako bol napísaný scenár súčasnou tadžickou mocou. Podobne ako Taškent, ani Dušanbe nedovolil žiadny vonkajší oranžový priesak. Nebude predsa riskovať a robiť si problémy s dajakými voľbami. Veď tie sa už vlastne konali. Teraz treba už len maličkosť. Správne hlasovať. Autor je spolupracovník týždenníka SLOVO
