Kvíz, v ktorom asi prepadnete

Viete, že pred desiatimi rokmi – presne 6. až 12. marca 1995 prebiehal v Kodani Svetový summit o sociálnom rozvoji? Viete, že 117 hláv štátov a predsedov vlád podpísalo Kodanskú deklaráciu, v ktorej sa zaviazalo splniť desať kľúčových záväzkov, ako dosiahnuť pokrok v sociálnom rozvoji? Viete, že v dňoch 8. až 18. februára 2005 sa v newyorskom centre OSN konalo zasadnutie Komisie pre sociálny rozvoj, ktorá bilancovala desať rokov od Kodane? A že sa na ňom zúčastnil komisár Európskej komisie pre sociálne otázky a zamestnanosť, no nikto z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR? Odpoveď na poslednú otázku – na čo sa položil dôraz – nie je ťažká. Nie je ťažké uhádnuť, že na boj s chudobou, na plnú zamestnanosť a na sociálnu integráciu. Dogmy sa rúcajú Svedectvo z prvej ruky od predstaviteľov členských štátov Organizácie spojených národov ukazuje, že: - hospodársky rast je nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou znižovania chudoby a odstraňovania extrémnych príjmových nerovností. Naopak, s rastom HDP rastú i nerovnosti: bohatí sa stávajú bohatšími a chudobní chudobnejšími. To je evidentné zlyhanie trhu, ktoré treba korigovať; - chudoba je mnohorozmerná a neznamená iba nedostatočnú výšku príjmov, no i nedostatočný prístup k vzdelaniu, zdraviu, bývaniu a pod.; - hospodársky rast sám osebe nie je dostatočnou zárukou rastu zamestnanosti a klasická makroekonomická politika nie je schopná ponúknuť dostatočné riešenia; - tradičná interpretácia výdavkov sociálnej politiky ako „výdavkov, ktoré si budeme môcť dovoliť, keď budeme mať na to”, nezodpovedá modernému chápaniu toho, čo je motorom hospodárstva 21. storočia. Poučenie aj pre Slovensko Do akej miery je toto všetko aktuálne i pre nás? Myslím si , že v plnom rozsahu. A to napriek tomu, že toľko renomovaných inštitúcií a renomovaných zahraničných médií predpovedá našej krajine „rýchlu cestu k blahobytu”. Reformy, ktoré sa v posledných rokoch realizujú na Slovensku, totiž ignorujú zlyhania trhu, o ktorých píšem vyššie, ale aj niektoré iné. Tieto reformy zlyhania trhu nevedomky i vedome umocňujú. Výsledkom je niekoľkonásobný rast chudoby, ktorá sa aj u nás stáva mnohorozmernou a prejavuje sa najmä: - vo zvýšení príjmových nerovností o. i. novou daňovou politiku, ktorá nanovo prerozdeľuje príjmy v spoločnosti od domácností s nízkymi alebo strednými príjmami k ľuďom a domácnostiam, ktorých príjmy a majetok dosahujú najvyššie hodnoty; - v zhoršovaní dostupnosti vzdelania a zdravia ich spoplatňovaním v období, keď mzdy 70 % zamestnaných sú nižšie ako už aj tak nízky slovenský priemer alebo maximálne dosahujú jeho úroveň a trištvrte milióna dôchodcov poberá dôchodok nižší, ako je polovica priemernej mzdy; - a predovšetkým v neschopnosti riešiť nezamestnanosť a zvyšovať zamestnanosť. Potrebujeme nové reformy Slovensko je ukážkou toho, ako k rastu zamestnanosti nestačia ani nízke priame dane, ani väčšia negatívna motivácia (napr. nízke sociálne dávky a dávky v nezamestnanosti), ani zvýšená „flexibilita” trhu práce dosahovaná znížením ochrany zamestnanca. Politika na podporu zamestnanosti predpokladá integrovaný prístup všetkých politík a ich odlišné nastavenie: inú fiškálnu politiku a predovšetkým inú daňovú politiku, inú politiku vzdelávania, inú regionálnu politiku, pozmenenú bytovú politiku, inú politiku na podporu malého a stredného podnikania atď. Bude potrebná nová generácia reforiem, ktorá zlyhania trhu a zlyhania reformátorov skoriguje. V akom smere, napovedalo zasadanie Komisie pre sociálny rozvoj v New Yorku. Dopovedať to bude musieť nová generácia reformátorov. Autorka je výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie pri OSN