Knihy

Hans-Georg Gadamer (1900 - 2001) je najznámejším nemeckým filozofom poslednej tretiny 20. storočia. Preslávil sa svojím hlavným dielom Pravda a metóda, ktoré napísal ako šesťdesiatročný. Gadamer v ňom podnikol odvážny pokus o vypracovanie univerzálnej hermeneutiky – teórie chápania. Podľa gadamerovskej hermeneutiky je význam nejakého konania (textu alebo zvyku) tvorený dvoma prvkami – tým, čo sa má interpretovať, a tým, kto interpretuje. V textoch, činoch a zvykoch, ktoré sa snažíme pochopiť, je význam prítomný len potenciálne, aktualizuje sa v procese interpretácie a jej prostredníctvom. Svojou teóriou Gadamer rehabilitoval pojmy predsudku, tradície a autority a veľmi originálnym spôsobom poukázal na paradoxy a hranice novovekej racionality. Táto kniha je zasväteným a zrozumiteľným úvodom do Gadamerovej filozofie spoločenskovedného poznania ako chápania iných, ktorým presahujeme sami seba. Okrem toho je výborným prehľadom nespočetného množstva diskusií a polemík, ktoré Gadamerovo dielo dosiaľ vyvoláva v praktickej filozofii, humanitných vedách a estetike. Kniha, ktorej autorkou je Patricia Altenbernd Johnson, vychádza v edícii Osobnosti filozofie VYDAVATEĽSTVA PT ALBERT MARENČIN. Román Modrý vrch (SLOVART) izraelského spisovateľa Meira Shaleva (slovenským čitateľom známy z knihy Štyri hostiny – Slovart 2003) je zasadený do vidieckeho prostredia, do doliny Jezreel, kde sa usadili prisťahovalci zo strednej a východnej Európy, aby založili niekedy na začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia kibuc. Rozprávačom príbehu je Baruch, vnuk jedného zo zakladateľov osady. Rozpráva príhody svojich starých rodičov a ich priateľov. Starý otec Mirkin je vychýrený záhradník. Pred smrťou trvá na tom, aby ho vnuk pochoval do jeho vlastného pomarančového sadu. Zo sadu sa postupne stáva cintorín, kam sa dávajú pochovať židovskí rebelanti i emigranti z ďalekých krajín. S pestrými životmi osadníkov sa spájajú osudy zvierat – ako je už u Shaleva zvykom – kocúra Bulgakova, charolaiského býka Jeana Valjeana, sliepky Šošany. Rozprávanie o nich plynie ako široký pestrofarebný prúd, ktorý vrcholí svadbou búrliváka a sukničkára Uriho. Svadbou nastane zmierenie medzi slobodomyseľnými dedinčanmi a prísnymi predstaviteľmi miestnej komúny. Kniha Formalistická škola a dnešní literární věda ruská (ACADEMIA) predstavuje svojrázne dejiny ruskej kultúry. Svoje prednášky o ruskom formalizme písal Roman Jakobson pre Masarykovu univerzitu v Brne v polovici 30. rokov. Rekapituloval tu vznik bádateľského smeru, na ktorom sa sám aktívne podieľal a zároveň ukázal, že ruská veda a umenie smerovali k vytríbenému záujmu o umeleckú formu odjakživa. Jeho texty sa týkajú najväčších autorít ruských kultúrnych dejín i málo známych špecialistov, uvádzajú príklady z literatúry, maliarstva i filozofie. Jakobsonov text je doplnený o dôkladný poznámkový aparát a rad dokumentov z obdobia od počiatku 30. rokov až do roku 1968, z ktorých mnohé neboli doteraz nikdy zverejnené a svedčia o politických turbulenciách i akademických pomeroch v 20. storočí.