Varovný prst

Rok po začiatočnej eufórii z rozšírenia Európskej únie o desať nových členských štátov došlo k prvej studenej sprche. Facku projektu zjednocovania Európy dali tí, ktorí stali pri jej zrode a zároveň stáli v prvej línií štátov, ktoré výrazne podporovali rýchle rozšírenie Európy.
Počet zobrazení: 1254

Rok po začiatočnej eufórii z rozšírenia Európskej únie o desať nových členských štátov došlo k prvej studenej sprche. Facku projektu zjednocovania Európy dali tí, ktorí stali pri jej zrode a zároveň stáli v prvej línií štátov, ktoré výrazne podporovali rýchle rozšírenie Európy. V národných referendách Francúzi a Holanďania odmietli Európsku ústavnú zmluvu. Rakúsky spolkový prezident Heinz Fischer po francúzskom referende vyhlásil, že „hlasovanie francúzskych voličov potvrdilo to, že v novom európskom priestore sa zmenšuje priestor na sociálnu súdržnosť“. Podobne aj poslanec a člen Socialistickej skupiny Európskeho parlamentu Vladimír Maňka považuje za významný dôvod odmietnutia euroústavy fakt, že „voliči sa v ľudových hlasovaniach postavili proti tomu, aby národné vlády postupne, pod rúškom reforiem, odopierali občanom ich sociálne práva a istoty“. Búrlivá diskusia o peniazoch Po francúzskom a holandskom neúspešnom referende nastáva zložitejšie a zároveň ťažšie obdobie pre celú Európu. Výsledky hlasovaní by mali byť varovným prstom a poučením pre tých politikov, ktorí, na rozdiel od slovenského predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, nebudú tento neúspech pripisovať na vrub „nerozhľadeného“ občana. Zároveň sa musí naštartovať nová komunikácia medzi politikom a občanom na národnej i na celoeurópskej úrovni v otázkach spoločnej európskej budúcnosti nielen v rovine politickej a kultúrnej, ale i v sociálnej a ekonomickej oblasti. To, že v diskusiách o európskej budúcnosti musia byť sociálne a ekonomické otázky na popredných miestach, potvrdzuje fakt, že v najbližších dňoch sa v Európskom parlamente začne búrlivo diskutovať o novej finančnej perspektíve na roky 2007 až 2013 (základný finančný rámec Európy). Po začiatočnom schladení eurooptimistov a povzbudení europesimistov z výsledkov referend môže prísť druhé, z hľadiska reálneho fungovania Únie oveľa vážnejšie ohrozenie projektu európskej integrácie. Už v blízkej budúcnosti totiž môže dôjsť k výraznejším politickým konfliktom medzi členskými krajinami z dôvodu ekonomickej a sociálnej nevyváženosti jednotlivých štátov a ich regiónov. Slovensko – najchudobnejší región Po rozšírení Európskej únie vzrástol počet jej obyvateľov o bezmála dvadsať percent, čo v číslach znamená nárast z tristoosemdesiat na bezmála štyristošesťdesiat miliónov ľudí. HDP však na druhej strane vzrástol len o necelých päť percent a priemer hrubého domáceho produktu na obyvateľa v novoprijatých krajinách stále predstavuje menej ako polovicu súčasného priemeru Únie. Vážnym faktom je aj nelichotivá skutočnosť, že rozvojová priepasť medzi jednotlivými regiónmi sa takmer zdvojnásobila. Podľa V. Maňku cesta k vyrovnávaniu výrazných sociálnych a ekonomických nerovností vedie cez regionálnu politiku, ktorá naďalej musí ostať politikou solidarity. „Len v takom prípade prinesie európska regionálna politika rovnaké ovocie aj pre hospodársky veľmi slabé regióny nových členských štátov.“ Pre zaujímavosť, podľa posledných analýz patrí východné Slovensko k jedným z najchudobnejších regiónov Európy. Vláda M. Dzurindu sa však stále snaží nahovoriť ľuďom to, aké ekonomické zázraky a úspešné reformy sa vďaka ich politike na Slovensku realizujú. Pravda je taká, že väčšina občanov, ale i regiónov sa vďaka pravicovým experimentom stále drží na chvoste Európy z hľadiska práva na dôstojný život. Drahá daňová reforma Dnes sa predpokladá, že v najbližších siedmich rokoch bude mať EÚ k dispozícii bezmála tristopäťdesiat miliárd eur. Pritom vďaka európskej sociálnej politike sa predpokladá, že na podporu zaostalých regiónov sa vynaloží sedemdesiatpäť percent zo všetkých získaných finančných prostriedkov. Slovensko tak môže ročne dostať balík päťdesiatich miliárd korún ročne, čo je dvojnásobok toho, čo sme mohli v priemerne čerpať doteraz. Poslanec V. Maňka chce presvedčiť minimálne kolegov zo socialistickej frakcie v Európskom parlamente, aby pri prerokovaní nových finančných pravidiel podporili návrh, ktorým sa DPH bude aj naďalej považovať za oprávnený náklad pre jej neplatiteľov. Na Slovensku ide hlavne o samosprávne inštitúcie, obce a mestá. „Ak by to tak nebolo, slovenská samospráva sa vďaka Miklošovej rovnej dani dostane do výraznej nevýhody, lebo len pri porovnaní so susednou Českou republikou bude mať samospráva pri stavebných investíciách o štrnásť percent vyššie náklady.“ V Čechách je totiž vďaka prezieravosti českých politikov na stavebné investície stále len 5 % sadzba DPH, pričom na Slovensku musíme zaplatiť rovných 19 %. Miklošove ministerstvo financií by tak bezstarostne prišlo k miliónom, ktoré majú patriť chudobných regiónom a ich občanom. Daňová reforma im ich však ukradla. Autor je spolupracovník týždenníka SLOVO

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984