Listy čitateľov
Prečo deti hajlujú Je smutné, že STV neponúkla k 60. výročiu ukončenia druhej svetovej vojny taký program ako Česká televízia. Pán Rybníček sa radšej opája megašou SuperStar. Hanba aj pánovi Durindovi i vláde. Potom sa netreba čudovať, že 14-ročné deti hajlujú. Z našej televízie mi bolo smutno, akoby nás nikto neoslobodil. Pri našej dedine sa bojovalo celý týždeň. Nemci mali neďaleko kryty. Bolo to strašné, strely lietali, v noci svietili a stále pršalo. Keď osloboditelia tieto kryty dobyli, prišiel k nám do dvora vojak z Rumunska, celé ruky mal čierne a špinavé, vraj celý týždeň ani poriadne nespali ani poriadne nejedli. Mama teda zohriala vody, on sa poumýval, dali sme mu najesť sa a otec i zafajčiť zo svojho tabaku. Rumun bol veľmi šťastný a povedal, že ráno príde tabak vrátiť. A naozaj: dostali prídel a vojak tabak naspäť priniesol. O niečo neskôr prišli dvaja Francúzi s košíkom, zbierali od ľudí vajíčka, lebo bola Veľká noc. Zaujímavé, že hoci sme boli dedina bohatá na gazdov, na jej konci mali len zo sedem vajíčok. Moji rodičia im dali všetky, ktoré sme mali, mama ešte nazrela do kurína, či sliepky medzitým dačo nezniesli. Po nich prišli ruskí vojaci – hľadali devušky na „kus reči“. Otec ich pozval do domu a keď jeden, ktorý pochádzal z Kaukazu, uvidel u nás mandolínu zavesenú na stene, hneď sa jej chopil a zahral na nej ako na balalajke. A potom celý týždeň si chodil zahrať a zaspievať, kým neodišli ďalej. Rozália Sojčáková, Dubnica nad Váhom Ospravedlňovanie fašizmu V predvečer Dňa víťazstva nad fašizmom som na TV Markíza sledoval Televízne noviny. Očakával som, že pred týmto sviatkom Markíza zhodnotí jeho význam, odsúdi fašizmus, prípadne plány Tretej ríše na zaobchádzanie s porazenými národmi po víťazstve. Veď osud „menejcenných Slovanov“ bol detailne rozpracovaný a dnes nikto nedokáže povedať, koľko Slovákov by po víťazstve fašizmu žilo v roku 2005 na tomto „Ostgebiet“. Predzvesťou týchto plánov bola už počas vojny likvidácia Židov. Lenže TV Markíza vysielala správu o tom, ako sovietski vojaci znásilňovali ženy na oslobodenom území. Pani Vlasta Fialová kultivovane spomenula tieto aj pre ňu osobne smutné a často odsúdeniahodné skutočnosti. Markíza na ilustráciu uviedla brutálne scény z filmu Želary. Pochopiteľne, mala právo odvysielať takýto príspevok, ale vysielať ho v predvečer osláv bolo jednoznačne nevhodné. Najmiernejšie povedané, je to absolútna netaktnosť, úsilie znevážiť tých, ktorí mali na porážke fašizmu najväčší podiel. Po novembri 1989 začali niektoré cirkevné kruhy i politické strany očisťovať fašistický vojnový Slovenský štát a jeho predstaviteľov, a tým nepriamo aj fašizmus samotný. Používajú na to najmä očierňovanie komunistov podľa predstavy, že čím budú černejší, tým bude fašizmus a slovenský variant nacizmu belší. Moje životné skúsenosti ma prinútili napísať tento list. 60 rokov po porážke fašizmu nie sú jeho idey na Slovensku mŕtve a, bohužiaľ, sú aj podporované. Je zhanobenie pamätníka v deň osláv náhodný čin? Jozef Heger, Bratislava Staršie ženy do plynu (?) Chcem sa vám týmto poďakovať za to, že týždenník SLOVO vychádza a že ho môžeme čítať. Špeciálne sa chcem v hlbokej úcte poďakovať za skvelý článok o diskriminácii nezamestnaných žien (najmä po 40. roku života). Je to aj môj prípad (mám 43 rokov). Už druhý rok prechádzam nezamestnaneckým peklom. V tomto chorom štáte je absolútnou utópiou zamestnať sa po štyridsiatke, najmä u žien. Mám vysokoškolské vzdelanie, doktorský titul, rekvalifikačný kurz, prax, široký záber skúseností. Jediné, čo nemám, je vek do 35 rokov. Absolvovala som asi stovku kurzov, odpovedala už na asi stovku inzerátov ohľadom získania práce, lebo mám, bohužiaľ, silnú motiváciu pracovať a už 15 rokov viem, že pracovať sa oplatí. Skúsila som sa za prácou aj odsťahovať, keďže žijem v jednom z najchudobnejších regiónov v rámci Európskej únie. Lenže pri silnej konkurencii obrovského stáda mladých hormónov, konkrétne v Bratislave, ešte výraznejšie klesla moja nádej získať prácu. Vari by tu bolo jedno riešenie. Treba postaviť plynové komory a pohádzať všetky nezamestnané ženy po štyridsiatke do plynových pecí. Štát ušetrí kopu peňazí na sociálnych dávkach (do penzie je to ešte 20 rokov) a my, štyridsiatničky a staršie, konečne budeme mať pokoj a zbavíme sa poníženia a hanby. Ešte raz vďaka za to, že si niekto všimol, aká je tu výrazná veková diskriminácia. MVDr. Tatiana Golitková, Košice Prosím o urýchlené zaslanie poštovej poukážky, aby som čo najskôr dostával pravidelne Váš týždenník SLOVO. Prof. Ing. Rudolf Rohlíček, DrSc., Modra
