Ďalšie podkopávanie reformy

Pred poslednými voľbami sa zrejme kandidátom na starostov či primátorov ani neprisnilo, že ich práca bude plná prekvapení a úžasu. Najskôr získali kompetencie, a až neskôr na ne dostali peniaze, aj to len časť z tých, ktoré naozaj treba. Najskôr dostali pravidlá „decentralizácie a modernizácie verejnej správy“, a až potom zistili, že tie sa počas „hry“ menia. Združenie miest a obcí Slovenska požiadalo prezidenta, aby novelu zákona o obecnom zriadení vrátil parlamentu. Podľa samospráv totiž zasahuje do jej základných práv tým, že priznáva vláde právo rozhodnúť o rozdelení obce bez jej súhlasu. Hoci podľa ústavy je obec samostatný územný a správny celok, poslanci schválením tejto novely urobili z obcí celky nesvojprávne. Tak, ako kedysi strana vedela, čo je pre občanov dobré, tak teraz vie vláda, čo je pre obce jedine správne. Škoda, že poslanci, ktorí spustili reformu verejnej správy hlasovaním za novelizáciu základného zákona našich samospráv, spochybnili jeden z jej základných pilierov: subsidiaritu, teda zastupiteľnosť. A pritom reforma má byť postavená práve na filozofii, že vyššie stupne verejnej správy robia len to, čo nedokážu nižšie, zastupujú ich iba v prípade, že to naozaj treba. Potom nám ostáva už len čakať na ďalšie budovanie nesvojprávnej samosprávy. Pokračovanie tohto procesu bude mať zrejme podobu komunálnej reformy. Tá je síce v nedohľadne, ale nejako sa pre ňu musí pripraviť pôda. Komunálna reforma musí reagovať na vývoj v komunálnej politike. V pôvodnom návrhu komunálnej reformy jej autori priznávajú, že v prvej reforme nie celkom dobre odhadli situáciu v našich obciach. A ak teraz (ne)úmyselným chaosom podkopávajú jej základy, nečudujme sa, že výsledky reformy nenaplnia očakávania. Potom zrejme na vine budú komunálni politici, ktorí asi „nie sú správnymi ľuďmi na správnych miestach“. Tých si však volíme rovnako ako tých, ktorí sedia v národnom parlamente a namiesto systému robia chaos. Autor sa venuje problematike verejnej správy