Reklama
Reklama

Reálne ciele alebo zbožné želania?

Koncom 20. storočia bola Európa významne konfrontovaná s novými trendmi, s novými možnosťami a výzvami čoraz väčšmi sa globalizujúceho sveta. Tak ako Európska únia pripravujúca sa na svoje, v doterajšej histórii najväčšie, rozšírenie, tak aj kandidátske krajiny boriace sa s množstvom transformačných a reformných problémov boli vystavené novým globalizačným výzvam a tlakom politických a ekonomických svetových udalostí.
Počet zobrazení: 776

Koncom 20. storočia bola Európa významne konfrontovaná s novými trendmi, s novými možnosťami a výzvami čoraz väčšmi sa globalizujúceho sveta. Tak ako Európska únia pripravujúca sa na svoje, v doterajšej histórii najväčšie, rozšírenie, tak aj kandidátske krajiny boriace sa s množstvom transformačných a reformných problémov boli vystavené novým globalizačným výzvam a tlakom politických a ekonomických svetových udalostí. Nové svetové trendy so všetkými výzvami i úskaliami, v súlade s dovtedajším vývojom ekonomiky EÚ v celosvetovom kontexte, prinútili najvyšších predstaviteľov členských štátov EÚ odsúhlasiť a prijať nové strategické ciele pre úniu s cieľom posilniť zamestnanosť, ekonomické reformy a sociálnu kohéziu ako neoddeliteľné súčasti poznatkovo založenej, prosperujúcej ekonomiky. Od Luxemburgu po Brusel Strategickým zámerom pre oblasť trhu práce bolo prostredníctvom rozvoja aktívnej politiky zamestnanosti vytvoriť viac a lepších pracovných príležitostí. Už luxemburské zasadanie Európskej rady (v novembri 1997) prijalo Európsku stratégiu zamestnanosti, ktorá obsahovala smernice pre oblasť zamestnanosti na úrovni spoločenstiev a transformovala ich do národných akčných plánov zamestnanosti. Tento proces mal aktivovať politiku trhu práce členských krajín s cieľom podstatne redukovať nezamestnanosť. V súvislosti s pokračovaním nastolených trendov pre oblasť trhu práce sa Európska rada a Komisia v Lisabonskej stratégii (2000) zamerali na štyri kľúčové oblasti: zlepšovanie schopnosti zamestnať sa a znižovať kvalifikačné medzery a nedostatky; vysoký dôraz bol kladený na celoživotné vzdelávanie ako základný prvok európskeho sociálneho modelu, zvyšovanie zamestnanosti v službách a podporu všetkých oblastí rovnosti príležitostí. Pokroky v uvedených oblastiach sa mali odraziť aj v kvantitatívnom vyjadrení. Lisabonská Európska rada konkretizovala ciele v stratégii zamestnanosti do roku 2010. Celková miera zamestnanosti by mala v roku 2010 dosiahnuť 70 percent a miera zamestnanosti žien viac ako 60 percent pri súčasnom rozširovaní pracovnej sily a posilňovaní a udržateľnosti systému sociálnej ochrany. Štokholmské zasadanie Európskej rady v marci 2001 následne v oblasti zamestnanosti schválilo dva strednodobé a jeden dodatočný cieľ. Strednodobé ciele prijatej stratégie zamestnanosti sa týkali celkovej miery zamestnanosti, u ktorej sa predpokladal nárast na 67 percent a miery zamestnanosti žien s nárastom na 57 percent do roku 2005. Dodatočný cieľ bol zameraný na uplatňovanie starších pracovníkov (55 – 64 ročných) na trhu práce. Miera zamestnanosti starších pracovníkov by mala do roku 2010 vzrásť na 50 percent. Európska rada na zasadnutí v Barcelone v marci 2002 potvrdila, že plná zamestnanosť je veľmi dôležitým cieľom EÚ, ktorý vyžaduje proces ďalšieho posilňovania stratégie zamestnanosti a zabezpečenie plnenia Lisabonskej stratégie v rozšírenej únii. Na zasadnutí Európskej rady v Bruseli v marci 2003 bolo Komisii odporučené založiť pracovnú skupinu európskej zamestnanosti, vedenú Wimom Kokom, ktorá uskutoční nezávislý hĺbkový výskum a na základe neho prijme odporúčania pre kľúčové politiky vplývajúce na zamestnanosť, a určí praktické reformné opatrenia, ktoré budú mať bezprostredný a okamžitý dosah na schopnosť členských štátov implementovať revidovanú Európsku stratégiu zamestnanosti a dosiahnuť tak jej zámery a ciele. Pracovná skupina predložila Komisii v novembri 2003 svoju prvú správu („Jobs, Jobs, Jobs - Creating more employment in Europe“) a v novembri 2004, už ako pracovná skupina na vysokej úrovni pre Lisabonskú stratégiu, druhú správu („Facing the challenge - The Lisbon strategy for growth and employment“), v ktorej zdôraznila rastúcu naliehavosť Lisabonskej stratégie, vyzdvihla nedostatočný ekonomický rast v porovnaní so Severnou Amerikou a Áziou, ako i nastávajúcu kombináciu problémov nízkeho populačného rastu a starnutia v Európe. Jej základné odporúčania vyplývali z predpokladu, že iba na základe rozsiahlejšej a hlbšej angažovanosti občanov Európy a poznania, že zo spolupráce európskych štátov majú osoh všetci ich občania, sa dá dosiahnuť zlepšenie hospodárskeho rastu a zvýšenie zamestnanosti, ktoré poskytujú prostriedky na udržanie sociálnej kohézie a životného prostredia. Sociálna kohézia a udržateľnosť životného prostredia na druhej strane môžu prispievať k väčšiemu rastu a zamestnanosti. Správa Komisie predložená na jarné zasadanie Európskej rady v Bruseli v marci 2004 („Uskutočňovanie Lisabonskej stratégie - Reformy pre rozšírenú úniu“) zdôrazňuje, že „opatrenia prijaté na európskej úrovni sú iba časťou opatrení potrebných na správne uskutočňovanie Lisabonskej stratégie, a že je potrebné vykonať ešte mnohé reformy a investície, ktoré patria do kompetencií členských štátov. V niektorých oblastiach sú výrazné problémy, ktoré celú stratégiu brzdia a mohli by byť prekážkou pre návrat silného ekonomického rastu. Najvýznamnejšie nedostatky sa zistili najmä v troch oblastiach, ktoré sú pre rast ekonomiky strategické: vedomosti a siete, konkurencieschopnosť v priemyselnom sektore a v sektore služieb a aktívne starnutie.“ V zmysle väčšej angažovanosti a zodpovednosti členských štátov za začaté reformy označila Komisia v tejto súvislosti tri oblasti ako priority na rok 2004: zlepšenie investícií do vedomostí a sietí, posilnenie konkurencieschopnosti európskych podnikov a podpora aktívneho starnutia. Ďalším cieľom bolo pripraviť sa na strednodobú bilanciu v roku 2005, preto Komisia vyzvala Európsku radu, aby definovala rámec a metódu na prípravu strednodobej bilancie Lisabonskej stratégie v roku 2005. Autor je ekonóm (Dokončenie v budúcom čísle)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama