Maďarsko po prezidentských voľbách
Maďarský parlament zvolil 8. júna tesnou väčšinou troch hlasov za prezidenta republiky Lászlóa Sólyoma, ktorý vzápätí zložil ústavou predpísaný sľub. Nová hlava štátu sa ujme svojho úradu 5. augusta 2005, keď končí mandát Ferenca Mádla. Nenaplnili sa tak najpesimistickejšie predpovede o možnosti nezvolenia najvyššieho ústavneho činiteľa a vzniku ústavnej krízy. Víťazstvo opozície Priebeh trojkolových volieb rozložených do dvoch dní sledovali v priamom televíznom prenose vyše dva milióny televíznych divákov, ktorí mohli byť svedkami skutočne napínavej „reality show“ plnej prekvapení a zvratov, taktizovania, blufovania, psychologického tlaku, ba dokonca i obviňovania z podplácania. Väčšina pozorovateľov i voličov si však oprávnene kládla otázku, či takýto priebeh volieb zodpovedá dôstojnosti a dôležitosti prezidentského úradu. Ukázalo sa, ako hlboko je rozdelená maďarská politická scéna, a to nielen na osi vládna koalícia – opozícia, ale aj vnútri oboch táborov. Neschopnosť socialistov (MSZP) a liberálov (SZDSZ) dohodnúť sa na spoločnom kandidátovi viedla nakoniec k tomu, že v poradí vo štvrtých voľbách hlavy štátu od spoločenskej zmeny opozícia prvýkrát dokázala poraziť vládnu väčšinu. Na druhej strane, jednotnému hlasovaniu opozičného tábora (s výnimkou dvoch nezávislých poslancov) predchádzalo obviňovanie menšieho Maďarského opozičného fóra (MDF) dominantným FIDESZ z paktovania s MSZP. Občiansky aktivista a strážca ústavnosti Nový maďarský prezident, ktorý v atmosfére vyostrených rozporov politických strán zvíťazil vďaka hlasom opozície, vo svojom prvom parlamentnom prejave pripomenul, že ho parlament zvolil ako nestraníckeho kandidáta, pričom sa na túto cestu vydal s takou jednotnou podporou, že ani jedna zo strán to nemôže považovať za svoj neúspech. L. Sólyom bol vo februári tohto roku navrhnutý na prezidentského kandidáta mimovládnou organizáciou Ochranné združenie zameranej na zachovanie prírodnej a kultúrnej diverzity. Medzi jej členmi nájdeme tak konzervatívne, ako aj ľavicovo a liberálne orientované osobnosti. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že L. Sólyom mal vždy blízko k občianskym a ekologickým iniciatívam. Na konci osemdesiatych rokov minulého storočia bol členom Dunajského kruhu známeho predovšetkým vďaka aktivitám proti výstavbe vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros. patril k zakladateľom MDF, ktoré zohralo významnú úlohu pri spoločensko-politických zmenách v Maďarsku. Po roku 1990 bol L. Sólyom trikrát za sebou zvolený za predsedu ústavného súdu. V tejto funkcii získal reputáciu nestranného odborníka s konzervatívnym založením, ktorý dôsledne uplatňuje ústavu. Nadstraníckosť a podporu rôznorodosti deklarovala nová hlava štátu aj vo svojom prvom parlamentnom prejave. Mnohí v Maďarsku od neho očakávajú, že v zhode so svojou doterajšou životnou dráhou nebude prezidentom len časti spoločnosti, ktorý bude o spoločenských otázkach uvažovať podľa momentálneho pomeru politických síl. V tejto súvislosti určite nie je nezaujímavé, že FIDESZ, na rozdiel od MDF, ktorý sa okamžite ujal myšlienky kandidovať L. Sólyoma, sa ho odhodlal podporiť až na poslednú chvíľu. Pokúšal sa totiž prehovoriť F. Mádla, aby sa aj po druhýkrát uchádzal o svoj terajší post. Jeho odmietnutie a neschopnosť vládnej koalície dohodnúť sa na spoločnom kandidátovi viedli FIDESZ k navrhnutiu bývalého predsedu ústavného súdu na najvyšší post. Aj keď z prostredia najsilnejšej opozičnej strany prichádzali informácie o obavách z jeho autoritatívnosti a samostatnosti, uprednostnili šancu poraziť politických súperov pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami a ukázať voličom, že na rozdiel od socialistov dokážu presadzovať svoje zámery. Krátko po svojom zvolení zhrnul L. Sólyom svoju filozofiu vykonávania prezidentského úradu do troch slov – pasívny, prísny a málovravný. Dal tým jasne najavo, že nehodlá zasahovať do každodenných politických zápasov, ale bude dôsledný ako strážca ústavnosti. Niektorí pozorovatelia nevylučujú, že oproti súčasnosti môže výrazne narásť počet zákonov vracaných prezidentom parlamentu alebo odosielaných ústavnému súdu na preskúmanie, čo zrejme nebude vždy prijímané s nadšením. Porazení socialisti Maďarské prezidentské voľby mali jediného porazeného – MSZP. Socialisti veľmi túžili po tom, aby na prezidentský stolec zasadla sociálnodemokraticky orientovaná osobnosť, ale pri jej výbere nedokázali racionálne zohľadniť reálne možnosti dané aj pozíciou liberálov. Napriek odmietavému postoju koaličných partnerov chceli za každú cenu presadiť zvolenie Katalin Sziliovej. Spoliehali sa pritom na to, že sa im podarí získať potrebný počet hlasov pomocou časti poslancov z opozičného tábora. Ako ukázal výsledok, bola to márna nádej. Po oznámení výsledkov volieb sa okamžite obavila otázka, či frustrácia z porážky a postupu liberálov nespôsobí rozpad vlády. Priebeh zjazdu strany uskutočneného z iniciatívy predsedu vlády Ferenca Gyurcsánya len niekoľko dní po prezidentských voľbách ukázal, že MSZP sa dokázala vysporiadať so svojou prehrou a uprednostnila politickú účelnosť a záujem pred emóciami. Dôkazom toho je v prvom rade skutočnosť, že bolo potvrdené pokračovanie vládnej spolupráce s SZDSZ až do parlamentných volieb v roku 2006. Delegáti sa stotožnili s Gyurcsányovým hodnotením, že strana sa porazila sama vďaka neracionálnym krokom a chybným kalkuláciám. Podľa neho si socialisti splietli právo nominácie so schopnosťou zvoliť vlastného kandidáta. Premiér spolu s predsedom strany Istvánom Hillerom priznal aj svoj podiel zodpovednosti za neúspech, najmä to, že sa nepokúsil presvedčiť stranu o chybnosti rozhodnutia ísť do prezidentských volieb bez podpory koaličného partnera. Po svojom triumfe na nominačnom zjazde sa kandidátka na prezidentský úrad K. Sziliová opäť presvedčila o tom, že sláva netrvá večne. Účastníci snemu prijali jej hodnotenie neúspechu rezervovane a počas prejavu, v ktorom nepriamo obvinila predsedu vlády z nedostatočnej podpory, sa v rokovacej sále ozval dokonca piskot. Výsledok zjazdu je jednoznačným víťazstvom F. Gyurcsánya a jeho línie spolupráce s liberálmi a sústredenia sa na budúce parlamentné voľby. Podľa prvých reakcií médií, politikov a analytikov po prezidentských voľbách sa zdá, že napriek ich takmer škandalóznemu priebehu bola za nového prezidenta zvolená osobnosť, ktorá má predpoklady na to, aby bola rešpektovaná a uznávaná celou maďarskou spoločnosťou. Je zaujímavé, že aj keď si parlamentné strany vyslúžili tvrdú kritiku za svoje správanie, požiadavka na zmenu spôsobu voľby prezidenta z parlamentného na všeľudový sa objavuje len ojedinele. V každom prípade nedávno skončený súboj dáva tušiť ešte ostrejšie a neľútostnejšie strety v boji za hlasy voličov v kampani pred jarnými parlamentnými voľbami.
