Viedeň šokujúca i zmierňujúca
K susednej rakúskej metropole neodmysliteľne patria kontrasty: zábavný Prater, pokojné Hofburské záhrady či majestátny Svätoštefánsky dóm. Nastávajúci Mozartovský rok 2006 už v predstihu ponúka ochutnávku z pripravovanej nádielky. A júnové počasie je ideálnou príležitosťou preskúmať náročnejšie „atrakcie“ predsezónnej Viedne. Kultúrny šok? Die nackte Wahrheit – Nahá pravda – taký je názov novootvorenej expozície kontroverzných diel klasikov viedenskej secesie v Leopoldovom múzeu. V období od mája do konca augusta sa ponúka možnosť konfrontovať úroveň „škandalozity“ v dejinách umenia. Pre Gustava Klimta, Egona Schieleho a Oskara Kokoschku bolo zobrazovanie nahého tela prirodzenou expresiou vnútorných pocitov. Spornosť a rozpor s dobovou estetikou však nespočívala len v odhaľovaní vonkajšej nahoty. Tŕňom v oku bolo všeobecne chápané tabu naturalistického zobrazenia adolescentného vývoja, homosexuality či rôznych štádií tehotenstva. Klimtove fresky pre aulu Viedenskej Univerzity z roku 1894 mali byť vzývaním alegorickej trojice Práva - Filozofie - Medicíny. Krehká nahota pretkaná ornamentmi art noveau padla za obeť vojne. Reprodukcia „fakultného triptychu“ víta návštevníka vo vstupnej hale. Rok 1899 znamenal pre Klimta v širšom ponímaní nielen fin-de siécle. Skutočným prelomom bola Nuda Veritas – Nahá pravda. Mladá žena v mesačnom opare nastavujúca zrkadlo pravdivosti aj súčasnému svetu. Po prvýkrát sú v Európe vystavené Schieleho poburujúce grafiky Die Traumbeschaute z newyorského Metropolitného múzea. Jeho osamelé a utrápené ženské, lesbické či partnerské akty sú nielen erotickou epopejou. Dokážu vzrušiť, ale zároveň pôsobia odpudzujúco. Schiele hľadá cestu do svojho vnútra, jeho krikľavým prejavom sexuality však chýba odhmotňujúca podstata. Za prezentáciu pornografie ho urazená viedenská verejnosť v roku 1912 na dvadsaťštyri dní uväznila. Škandál po uverejnení raných diel a inscenovaní divadelných hier prinútil k švajčiarskej emigrácii aj Oskara Kokoschku. Jeho diela pritom prechádzajú od dekoratívneho linearizmu (pripomínajúceho Klimtovu secesnú ornamentáciu) k intenzívnejšiemu expresionizmu. K sekciám unikátnej expozície Die nackte Wahrheit patrí aj Umelec v úlohe mučeníka a Boj pohlaví. Obdobne šokujúcim – aj keď tentokrát nie škandalóznym – jazykom prehovára expozícia Art and Revolt v podzemí Museum Moderner Kunst (MUMOK). Fotografie a videoinštalácie osobitých „performance“ predstaviteľov tzv. viedenského gestualizmu Güntera Brusa, Otta Muehla a Hermanna Nitscha chápu fyzickú podstatu ľudského tela ako vhodný objekt k akémukoľvek (zvrátenému) experimentu. Ústrednou témou Múzea moderného umenia je však slávna kolekcia gréckeho zberateľa Georgea Costakisa odkúpená po jeho smrti v roku 1990 gréckou vládou a pôvodne inštalovaná v solúnskom Múzeu moderného umenia. Svetlo a farbu vníma ruská medzivojnová avantgarda ako dvojicu protichodných a zlučujúcich aspektov. Svetlo a farba ako symbióza – opozitum a spoločný menovateľ linearity. Costakisova zbierka sleduje nielen vývojové stupne ruského modernizmu, ale predovšetkým smerovanie k začiatkom kubizmu a futurizmu (Ljubov Popova, Ivan Kljun), konštruktivizmu (Vladimír Tatlin, Alexander Rodčenko). Vyústenie suprematizmu a čistej abstrakcie reprezentuje Čierny štvorec na bielom podklade Kazimíra Maleviča. Dokonalosť tvarov Pozoruhodný zážitok sľubuje aj viedenská Albertina. Trebárs retrospektívny pohľad na tvorbu holandského maliara Pieta Mondriana je v danom rozsahu prezentovaný v Rakúsku prvýkrát. Stovka obrazov predovšetkým z holandských múzeí Gemeent a Stedelijk predstavuje zakladateľa umeleckej skupiny a časopisu De Stijl (spolu s Theom van Doesburgom v roku 1917). Mondrianovu maľbu charakterizuje jednoduchosť plná senzibility, poriadok a rešpektovanie pravidiel. Série Jabloní alebo Majákov stvárňujú podstatu prostredníctvom postupne stále väčšmi redukovaných kresieb. V konečnom dôsledku napokon vo svojich Kompozíciách dospieva k univerzálnemu jazyku, ktorý charakterizuje dynamická rovnováha horizontály a vertikály, farebnosti a bezfarebnosti. Proporcionalita formy a obsahu nadobúda emocionálny rozmer v zbierkach Jana Krugiera a Marie-Anne Krugier-Poniatowskej. Krugier vzdáva „skromnú a pokornú poctu obetiam holokaustu, predovšetkým svojim rodičom a bratovi“. Sám prežil Osvienčim a po vojne vo Švajčiarku študoval dejiny umenia. Vďaka priateľstvám s mnohými umelcami sa jeho zbierka môže pýšiť Goyovými Námesačnými grafikami, Degasovými Štúdiami baletiek, Portrétom Cézannovho mladšieho syna, Renoirovou Riečnou krajinou, Van Goghovým Pohľadom z ateliéru či slávnou Picassovou Ženou v červenom kresle. Osobitou kapitolou je krehkosť a zraniteľnosť sôch jeho blízkeho priateľa Alberta Giacomettiho (Kráčajúca žena, 1932). Titul Od Goyu k Picassovi nič nepredstiera a umelecké bohatstvo Krugierovej zbierky je vo svojej rozmanitosti skutočným unikátom. Na záver aspoň zmienka o novootvorenom Múzeu súčasného umenia s názvom MOYA- Europe, ktoré prezentuje súčasné mladé umenie predovšetkým východoeurópskych krajín. MOYA preberá za Viedeň ako pomyselnú bránu medzi východom a západom plnú zodpovednosť. Jedno z prvých múzeí európskeho umenia 21. storočia predkladá návštevníkom formy staré i nové – od maľby, grafiky, fotografie a sochy k videoumeniu, inštalácii a elektronickým médiám. Rozmanitosť podôb viedenských galérií dokazuje, že vstup do nového tisícročia zrejme nebude celkom jednotvárny. Die nackte Wahrheit – Nahá pravda (Klimt, Schiele, Kokoschka a ďalšie škandály) 13. máj – 22. august 2005, Leopold Museum (www.leopoldmuseum.org) Goya to Picasso (zo zbierok Jana Krugiera a Marie-Anne Krugier-Poniatowskej) 8. apríl – 28. august 2005, Albertina (www.albertina.at) Piet Mondrian 11. marec – 19. jún 2005, Albertina (www.albertina.at) Licht und Farbe in der Russischen Avantgarde 1910 – 1930 (zo zbierok Georga Costakisa) 18. február – 19. jún 2005, Museum Moderner Kunst (www.mumok.at) Art and Revolt, Museum Moderner Kunst (www.mumok.at) Museum of Young Art - Múzeum súčasného umenia MOYA - Europe (www.moya-vienna.at)
