Slovenský Olivovník alebo stredoľavá koalícia

Smer si stabilne udržuje voličskú podporu okolo 30 %. Dnes okrem troch strán na hranici zvoliteľnosti (ANO, KSS, SF) prakticky neexistuje významnejšia malá alebo mimoparlamentná strana. Dá sa tak predpokladať, že Smer nezíska viac ako 35 % kresiel v NR SR. Preto sa núka niekoľko alternatív na koaličnú spoluprácu. Dnešná vláda rozšírená o HZDS, trebárs na čele s M. Dzurindom, môže nadviazať na terajšie reformy. Jej najsilnejšou stranou by však bolo HZDS, ktoré by asi chcelo šéfa, prvého vicepremiéra, alebo spoločného kandidáta na prezidenta. O iných významných postoch nehovoriac. Zmeny v HZDS za uplynulých 7 rokov nie sú zavŕšené a pozícia najsilnejšej koaličnej strany by mu neprospela. Spojenie Smeru, HZDS a SNS sa opieralo o J. Slotu. Vláda z extrémistickej SNS, bývalého autoritárskeho HZDS a populistického Smeru, čo si o ňom myslí časť voličov, by mohla občanom Slovenska skôr uškodiť. Navyše by sa pri obidvoch variantoch vytvorila krehká koalícia disponujúca len tesnou nadpolovičnou väčšinou a HZDS by bolo v pozícii, že by mohlo vládu kedykoľvek vydierať odchodom do opačného tábora. Smer, Slobodní, Zelení Núka sa však alternatíva. Smer sa po pohltení ľavicových strán stal ľavicovým hegemónom. Dostáva na hranice svojich možností a jeho preferencie už výrazne neporastú. Preto by mohol na ďalšie rozšírenie svojich možností vytvoriť predvolebný blok podobný talianskemu Olivovníku, do ktorého by sústredil dve strany s malým voličstvom, ale s pozitívnym imidžom – Slobodné fórum a Zelených. Toto zoskupenie by prispelo k zrúteniu slovenskej politickej povery, že liberáli môžu byť len súčasťou pravicových vlád. V Česku a Maďarsku k tomu došlo už dávnejšie. Súčasne by sa Smer dostal z izolácie. Ak by sa Smeru podarilo dotiahnuť fúziu ľavice dokonca a pohltiť aj HZD, mohol by takýto ľavicovo-centristický blok získať aj vyše 55 kresiel v parlamente. Toto zoskupenie by mohlo rokovať o povolebnej spolupráci aj s SMK a KDH. KDH ako malá strana so silnou kresťanskou identitou a pevnou voličskou základňou pripomína kresťanskodemokratické strany v Škandinávii, ale aj v Česku (KDU-ČSL) či katolíckom Taliansku (bývalé pravicové CCD-CDU a ľavicové PPI). Tieto strany prepustili pravý pól politického spektra veľkým liberálno-konzervatívnym stranám a samy sa posunuli do stredu. Týmto smerom by sa mohlo vydať aj slovenské KDH v rámci stredoľavej koalície. Do stredu by sa mohla posunúť aj SMK, ktorá chce reprezentovať najmä zbedačené južné Slovensko, ako to urobili iné menšinové strany v Európe. Posun SMK a KDH by znormalizoval politické spektrum na Slovensku a umožnil by prípadnú integráciu pravicových subjektov (SDKÚ, HZDS-ĽS, ANO) do silnej liberálno-konzervatívnej strany. Vytvorením stredoľavej koalície pod vedením Smeru by sa podarilo sprehľadniť naše politické spektrum. Tiahlo by sa od krajnej pravice (Slotova SNS) cez silnú liberálno-konzervatívnu pravicu (Dzurindova, Mečiarova a Ruskova napr. Ľudová strana), štvoricu malých centristických strán (kresťanské KDH, liberálne SF, ekologických Zelených a etnickú SMK), veľkú sociálnu demokraciu (Ficov Smer), až po krajnú ľavicu (KSS). Existencia malých centristických strán by umožnila obmieňať vládne koalície podľa potreby. V slovenskom politickom systéme sa model koaličného vládnutia osvedčil a politici dokážu vládnuť v početných koalíciách. Stačilo by, aby sa KDH a SMK zbavili protiľavicových predsudkov a Smer zmiernil antikatolicizmus a národoveckú rétoriku. Takáto koalícia by zabezpečila plynulý prechod vládneho kormidla doľava a pokračovanie sociálne citlivejších reforiem.