Politika ako biznis

Takmer tri štvrtiny občanov nedôveruje parlamentu. Poslanca ľudia vnímajú ako dobre plateného „darmožráča“ za peniaze daňových poplatníkov. Pri pohľade na dnešné zloženie národnej rady musia ostať v nemom úžase aj tí, ktorí sa o politiku zaujímajú len výnimočne. Zo 150 zmenilo pôvodné stranícke tričko až 26 poslancov. Z toho presná polovica opustila Mečiarovu družinu. Vysvetlenie podpredsedu HZDS Milana Urbániho, že odišli iba tí poslanci, ktorým sa nenaplnili ich osobné ambície, vyznieva smiešne. Od čias Machiavelliho vieme, že predstavy, a teda i ambície politických strán či politikov môže realizovať len skutočné uplatňovanie politickej moci. A tá je v rukách vlády, nie v opozičných poslaneckých laviciach. Pri takomto vysokom počte „nezávislých“ poslancov stráca zákonodarný zbor svoju legitimitu a vláda Mikuláša Dzurindu si môže robiť, čo chce. V normálnych parlamentných demokraciách by to vyriešili predčasnými voľbami, a nie filozofovaním o práve vládnej koalície na štvorročné volebné obdobie či neplodnými diskusiami o imperatívnom mandáte. Smer to chce dosiahnuť odvolaním premiéra. To by však musela u nás vládnuť iná politická kultúra. Dnes je vďaka súčasnej vláde politika čistým biznisom a niektorí poslanci sa okrem šesťdesiattisícového mesačného platu tešia slušným „odmenám“. Dostanú ich, ak v správnej chvíli sedia na správnom mieste a tlačia to správne „nadstranícke“ tlačidlo. Autor je politický analytik