Pokrivené zdravotníctvo
Reforma zdravotníctva je pohromou pre pacientov a poctivých zdravotníkov a ryžovisko pre tých, ktorým ide len o zisk. Akoby od začiatku išlo Rudolfovi Zajacovi práve o to. Napokon, netreba zabúdať, z akého prostredia prišiel. Aby sme rozumeli, aké záujmy sleduje. Šetrenie sa totiž začína i končí pri pacientoch a strednom zdravotníckom personáli. Prečo však na 5 miliónov ľudí pri trvalom nedostatku financií nestačí jedna zdravotná poisťovňa? Môže ponúkať aj rôzne formy pripoistenia a existencia viacerých konkurenciu neprináša, všetky ponúkajú to isté. Ich zlúčenie do jednej – verejnoprávnej – by prinieslo šetrenie na administratívnych výdavkoch. Mimochodom, v tých boli do príchodu R. Zajaca poisťovne obmedzené. Už nie sú. A ak už ide o lepšie hospodárenie, mali by byť po samosprávach „podriadené“ Najvyššiemu kontrolnému úradu aj zdravotné poisťovne. Aj ony hospodária s verejnými financiami, pretože povinné odvody sú len obdobou daní. Nemáme na výber. Musíme platiť zdravotným poisťovniam, z ktorých sú teraz súkromné akciové spoločnosti. Ale neexistujú reálne nástroje na verejnú kontrolu, čo sa s našimi peniazmi deje. Minister nám žiadne páky na poisťovne nedal, zato poisťovne nás môžu aj súdne stíhať za dlhy na poistení, ktoré kvalitnú zdravotnú starostlivosť nezabezpečuje. A dakedy nezabezpečuje žiadnu. O pokrivených predstavách R. Zajaca o konkurencii svedčí aj zlúčenie bratislavských nemocníc. Akáže konkurencia, ak tu funguje de iure iba jedna. Všetky zlúčené nemocnice majú totiž uzatvorené s každou poisťovňou iba po jednej spoločnej zmluve. V konečnom dôsledku je však podstatné to, či budeme mať aj primeranú škálu zdravotníckych zariadení poskytujúcich rozličné stupne zdravotnej starostlivosti. Čo majú občania z toho, že sú poistení v rôznych poisťovniach, keď ich aj tak liečia v tej istej nemocnici? To isté, čo z celej „reformy“.
