Reklama
Reklama

Reálne ciele alebo zbožné želania?

Európska únia si v roku 2000 určila za cieľ, že sa stane najkonkurencieschopnejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta. Druhá časť článku hodnotí, nakoľko sa lisabonské ciele zhodujú so situáciou na trhu práce, a sumarizuje revíziu Lisabonskej stratégie, na ktorej sa dohodli lídri EÚ na tohoročnom jarnom summite.
Počet zobrazení: 660

Európska únia si v roku 2000 určila za cieľ, že sa stane najkonkurencieschopnejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta. Druhá časť článku hodnotí, nakoľko sa lisabonské ciele zhodujú so situáciou na trhu práce, a sumarizuje revíziu Lisabonskej stratégie, na ktorej sa dohodli lídri EÚ na tohoročnom jarnom summite. Aj napriek viacerým nespochybniteľným pokrokom v oblasti trhu práce od štartu Lisabonskej stratégie nie je globálne zaostávanie zažehnané. Celková miera zamestnanosti (meraná ako podiel pracujúcich osôb vo veku 15 – 64 rokov na celkovej populácii v rovnakej vekovej skupine) síce od roku 2000 permanentne rastie, avšak tento rast je veľmi slabý. Od roku 2000 (do roku 2004) sa podarilo zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti v európskej pätnástke len o 1,4 %, čo v celej súčasnej EÚ predstavovalo len 0,9 bodu. Miera zamestnanosti v európskej dvadsaťpäťke tak v roku 2004 dosiahla 63,3 %, čo v porovnaní s hodnotami dosiahnutými (v roku 2003) v USA (71,2 %) a v Japonsku (68,4 %) odzrkadľuje aj globálnu medzeru zamestnanosti. Fakty o vývoji na trhu práce – Slovensko a EÚ Nie celkom optimistický vývoj vo vývoji zamestnanosti možno pozorovať v slovenskej ekonomike. V roku 2004 dosiahla podľa Eurostatu miera zamestnanosti hodnotu 57 %, čo bolo o 0,7 bodu menej ako v roku 2003, a od roku 2000 tak došlo k rastu miery zamestnanosti len o 0,2 bodu. Ak porovnáme mieru zamestnanosti v roku 2004 k roku 1998, vidíme výrazný pokles o 3,6 %. Kým v rokoch 1998 a 1999 bol pokles miery zamestnanosti sprevádzaný spomaľujúcou sa dynamikou hospodárskeho rastu, od roku 2000 je jeho stagnácia, resp. len veľmi slabý rast dosahovaný pri zrýchľovaní a relatívne vysokej dynamike hospodárskeho rastu. Za predpokladu efektívne nastavených parametrov na trhu práce by silný hospodársky rast ťahal so sebou aj zamestnanosť obzvlášť v ekonomike, v ktorej je dostatok nevyužitej pracovnej sily ochotnej a schopnej pracovať. Z hľadiska členských krajín EÚ najvyššiu mieru zamestnanosti v roku 2004 dosiahli Dánsko, Holandsko, Švédsko a Veľká Británia (nad 70 %), najnižšiu Slovensko, Maďarsko, Malta a Poľsko (57 % a menej). Najväčšie pokroky v prírastku miery zamestnanosti (od roku 2000 do roku 2004) z členských krajín EÚ dosiahli Lotyšsko (o 4,8 %), Španielsko (o 4,7 %), Taliansko (o 3,9 %) a Grécko (o 3,7 %). Na druhej strane najväčší pokles dosiahlo Poľsko (o 3,3 %), ktoré napokon v roku 2004 malo najmenšiu mieru zamestnanosti (51,7 %) spomedzi krajín EÚ. Až u desiatich krajín EÚ došlo v období rokov 2000 – 2004 k poklesu miery zamestnanosti, pričom tri z nich patrili k novým členom. Ďalšou problémovou oblasťou sa zdá byť slabá participácia žien a starších pracovníkov (55 – 64 ročných) na trhu práce. EÚ sa v tejto oblasti z globálneho hľadiska stretáva s výrazným zaostávaním. Kým v miere zamestnanosti žien je rozdiel medzi európskou dvadsaťpäťkou a USA (v roku 2003) 10 %, u starších pracovníkov je to až 20 %. V roku 2004 dosiahla EÚ-25 mieru zamestnanosti žien 55,8 % a bola o 2,2 bodu vyššia ako v roku 2000. Zamestnanosť žien v EÚ-15 bola v roku 2004 o 1,2 bodu vyššia ako v rozšírenej únii. V roku 2004 participácia žien na trhu práce v Slovenskej republike dosiahla úroveň 50,9 %, pričom vývojový trend je z dlhodobého hľadiska jednoznačne negatívny (v období rokov 1998 – 2004 došlo k poklesu o 2,6 bodu). Z členských krajín EÚ dlhodobo dosahujú najväčšiu mieru participácie žien na trhu práce severské krajiny. V roku 2004 patrili Dánsko, Švédsko, Holandsko a Fínsko medzi krajiny s najvyššou mierou zamestnanosti žien v EÚ. Menej ako 50-percentná miera zamestnanosti žien bola zaznamenaná v Španielsku, Poľsku, Grécku, Taliansku, a vôbec najmenšia miera na Malte (32,8 %). Slovenská republika s 50,9 percentami zostáva v druhej polovici európskej dvadsaťpäťky. Najväčší pokrok v tejto oblasti (v rokoch 2000 – 2004) dosiahli Španielsko (nárast o 6,8 bodu), Cyprus a Taliansko zhodne s 5,6-percentným nárastom. Opačný trend zaznamenali najmä Poľsko, Česká republika a Slovensko. Zvyšujúca sa participácia starších pracovníkov na trhu práce môže byť kľúčovým faktorom rastu celkovej miery zamestnanosti, a na druhej strane nevyhnutným faktorom udržateľnosti primeranej miery celkovej zamestnanosti vzhľadom na demografické zmeny a posuny v krajinách starého kontinentu. V súčasnosti stále existuje priepastný rozdiel v tejto oblasti medzi USA, Japonskom a Európou, no s mierne klesajúcim deficitom EÚ. Starší pracovníci dlhodobo najviac participujú na trhu práce v Japonsku (62,1 % v roku 2003). V USA to bolo 59,9 %, v európskej pätnástke 41,7 % a v rozšírenej únii 40,2 %. V Slovenskej republike sa participácia starších pracovníkov na trhu práce nachádza dlhodobo hlboko pod priemerom EÚ-25. Zlepšenia v tejto oblasti sú síce zaznamenávané každoročne, no ich dynamika nepostačuje na to, aby sme mohli v dohľadnej dobe zmeniť naše postavenie voči priemeru EÚ. V roku 2004 znamenala 26,8 % -ná miera zamestnanosti starších pracovníkov druhé najhoršie miesto z členských krajín EÚ. Najhorší výsledok dosiahlo Poľsko (26,2 %) s dlhodobo zhoršujúcim sa trendom. Pod hranicou 30 % miery zamestnanosti starších pracovníkov sa v roku 2004 nachádzali ešte Slovinsko (29 %) a Rakúsko (28,8 %). Najväčšiu mieru participácie starších pracovníkov z členských krajín EÚ dosiahli v roku 2004 Švédsko (69,1 %), Dánsko (60,3 %) a Spojené kráľovstvo (56,2 %). Z nových členských krajín prekonali 50 %-nú hranicu iba Estónsko (52,4 %) a Cyprus (50,4 %). Poľsko a Portugalsko boli jediné krajiny, kde počas rokov 2000 – 2004 došlo k poklesu tohto ukazovateľa, v Rakúska sa jeho hodnota nezmenila. Všetky ostatné krajiny zaznamenali jej nárast v intervale od 0,8 % (v Grécku) do 11,9 % (v Lotyšsku). Analýza základných štrukturálnych ukazovateľov zamestnanosti, ktoré sú v priamej pozornosti Lisabonskej stratégie, ukazujú, že pre jej efektívne pokračovanie odzrkadľujúce sa vo výsledkoch si vyžaduje vyššiu mieru participácie členských krajín s osobitným dôrazom na nové členské krajiny. Brusel 2005 – stratégia pre novú Európsku úniu Rok 2005 je pre EÚ prvým celým rokom fungovania rozšírenej EÚ, nového Európskeho parlamentu, novej Komisie, Rady, ako i ostatných inštitúcií EÚ. Prvý rok uplatňovania Lisabonskej stratégie v rozšírenej únii pritom bude znamenať určitú prechodnú etapu v zavádzaní Lisabonskej stratégie. Európska komisia na čele s predsedom Barrosom v oznámení („Spolupráca na hospodárskom raste a zamestnanosti – Nový začiatok lisabonskej stratégie“) pre jarné zasadnutie Európskej rady v Bruseli (marec 2005) volá po novom začiatku Lisabonskej stratégie. Pre dosiahnutie strategických cieľov si implementácia reformného programu vyžaduje obnovené partnerstvo pre hospodársky rast a zamestnanosť a členské krajiny musia pružne implementovať dohodnuté zmeškané časti lisabonských reforiem. Správa Komisie pre bruselské zasadnutie Rady má jasný cieľ – určiť nové kroky na európskej a vnútroštátnej úrovni, ktoré prispejú k realizácii Lisabonskej stratégie, ale nie preformulovať Lisabonskú stratégiu. Slovenská republika implementovala odporúčania Európskej stratégie zamestnanosti a ciele Lisabonskej stratégie do Národného akčného plánu zamestnanosti na roky 2004 – 2006. Zároveň v ňom deklarovala podporu cieľov EÚ – vybudovať konkurencieschopnú a dynamickú, na vedomostiach založenú ekonomiku s väčšou sociálnou súdržnosťou a s vyššou mierou zamestnanosti. V tejto súvislosti boli v rokoch 2003-2005 realizované viaceré štrukturálne reformy – novelizáciu Zákonníka práce doplnila daňová reforma, prebehla inštitucionálna reforma v oblasti služieb zamestnanosti a štátnej správy na úseku sociálnych vecí, do platnosti vstúpil zákon o službách zamestnanosti. Aktívne opatrenia na trhu práce by mali urýchliť národné projekty vypracované MPSVR SR, ktoré budú spolufinancované prostredníctvom zdrojov z Európskeho sociálneho fondu. V rámci realizácie dôchodkovej reformy sa zaviedol systém povinného starobného dôchodkového sporenia ako tzv. druhý pilier dôchodkového systému, a súčasne sa predlžuje vek odchodu do dôchodku pre ženy aj mužov na rovnakých 62 rokov. Zvyšovanie produktivity na trhu produktov a služieb má podporiť vhodná investičná klíma, vyššia intenzita konkurencie, liberalizácie, podpory podnikania a efektívnej regulácie. Medzi deklarovanými prioritami hospodárskej politiky je aj posilnenie postavenia malých a stredných podnikov. Doteraz realizované zmeny v hospodársko-politickom systéme, hlavne v oblasti trhu práce, však zatiaľ nepriniesli požadovaný efekt zvyšovania zamestnanosti a súčasného znižovania nezamestnanosti, ktorá v SR dlhodobo patrí medzi najpálčivejšie problémy hospodárskej politiky, a to ani v kontexte vysokého ekonomického rastu. Administratívne znižovanie evidovanej nezamestnanosti nemožno z tohto hľadiska považovať za systémový krok. Iba reálnou tvorbou trvalých pracovných miest spojenou s dlhodobo udržateľným hospodárskym rastom, ktorý bude mať kvalitatívnu oporu v kontinuálnom raste miery pridanej hodnoty podporovanou investíciami do ľudského kapitálu, výskumu a vývoja, do kvalitného vzdelávacieho systému, ekoinovácií, aktívnej politiky zamestnanosti, politiky aktívneho starnutia, spolu s modernizáciou systému sociálnej ochrany možno dosiahnuť strategický lisabonský cieľ.

Hospodársky rast a zemestnanosť v SR

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

Medziročná zmena reálneho HDP v %

4,2

1,5

2,0

3,8

4,6

4,5

5,5

Celková miera zamestnanosti (pravá os)

60,6

58,1

56,8

56,8

56,8

57,7

57,0

zdroj: Eurostat

Miera zamestnanosti

2000

2004

2004-2000

EÚ (25 krajín)

62,4

63,3

0,9

EÚ (15 krajín)

63,4

64,8

1,4

Euro-zóna (12 krajín)

61,4

63,1

1,7

Belgicko

60,5

60,3

-0,2

Česká republika

65,0

64,2

-0,8

Dánsko

76,3

75,7

-0,6

Nemecko

65,6

65,5

-0,1

Estónsko

60,4

63,0

2,6

Grécko

55,7

59,4

3,7

Španielsko

56,2

60,9

4,7

Francúzsko

62,1

63,1

1,0

Írsko

65,2

66,3

1,1

Taliansko

53,7

57,6

3,9

Cyprus

65,7

69,2

3,5

Lotyšsko

57,5

62,3

4,8

Litva

59,1

61,2

2,1

Luxembursko

62,7

61,6

-1,1

Maďarsko

56,3

56,8

0,5

Malta

54,2

54,1

-0,1

Holandsko

72,9

73,1

0,2

Rakúsko

68,5

67,8

-0,7

Poľsko

55,0

51,7

-3,3

Portugalsko

68,4

67,8

-0,6

Slovinsko

62,8

65,3

2,5

Slovensko

56,8

57,0

0,2

Fínsko

67,2

67,6

0,4

Švédsko

73,0

72,1

-0,9

Británia

71,5

71,6

0,1

zdroj: Eurostat

Autor je ekonóm

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama