Dve tretiny rozpočtu na obranu

Mnohí Američania veria, že 19 centov na obranu na každých 81 centov minutých na iné účely je rozumný spôsob, ako rozdeliť každý dolár z daní. Podľa inej kalkulácie sa však tento dolár mení inak – 68 centov na obranu a 32 na ostatné veci. Je všeobecnou chybou si myslieť, že americké výdavky na obranu sa rovnajú výdavkom ministerstva obrany. Aj v tomto prípade narátali vládni štatistici z Výboru hospodárskych analýz (Bureau of Economic Analysis – BEA) za kalendárny rok 2004 548 miliárd dolárov, čo je o celých 112 miliárd viac než 436,4 miliardy podľa údajov Kongresu. A podľa našich vlastných kalkulácií sú americké vojenské výdavky ešte vyššie, než naznačujú čísla BEA – teda až 765,6 miliardy dolárov za rok 2004. Skryté vojenské výdavky Aby sme pochopili tento rozdiel, treba si uvedomiť, že napríklad výdavky spojené s nukleárnymi hlavicami sú zaradené do rozpočtu ministerstva energetiky, nie obrany. Rovnako majú vlastné ministerstvo a rozpočet vojnoví veteráni. Keď teda BEA prechádzalo všetkými rozpočtovými kategóriami a rozdeľovalo výdavky na „obranné“ a „neobranné“, dospelo za rok 2004 k spomenutej sume 548 miliárd dolárov. BEA tiež konštatuje, že celkové federálne výdavky vo fiškálnom roku 2004, ktoré boli 2 292,2 miliardy dolárov, sa do značnej miery skladajú zo sociálneho poistenia, zdravotného poistenia Medicaid a iných platieb do fondov. Tieto sociálne fondy sú vedené cez účty federálnej vlády, no nakoľko len transferujú prostriedky medzi občanmi, netvoria pre federálnu vládu v podstate náklady (ako napríklad poľnohospodárstvo, vzdelávanie, doprava, či diplomacia). Preto ak odčítame od federálneho rozpočtu takéto transferové platby, federálna vláda podľa BEA vynakladá okrem 548 miliárd dolárov určených na obranu len 262,1 miliardy na iné svoje funkcie. Pri celkových výdavkoch 810,2 miliardy dolárov (po odčítaní fondov) teda BEA dospela k pomeru 68 centov na obranu a 32 centov na čokoľvek iné z každého dolára zaplateného na daniach. Ďalšie potrebné korekcie Hoci sú argumenty BEA ekonomicky správne, dokonca aj výbor necháva bokom dôležitý fakt: alokácie federálnych platieb úrokov z vládneho dlhu. Americká vláda už viacero rokov hospodári s deficitom. Ten musí byť financovaný pôžičkami. Výsledné náklady na úroky by teda mali byť alokované do obranných a mimoobranných výdavkov v pomere k ich podielu na vytváraní každoročných deficitov. Výdavky mimo splácania úrokov sú teda 90 dolárov, a tie sa delia na 60 dolárov na obranu a 30 dolárov na iné veci. Príjmy boli len 81 dolárov a deficit je 9 dolárov, ktoré si treba niekde požičať. Z tohto deficitu potom obranné výdavky predstavujú 6 dolárov a ostatné výdavky 3 doláre. A podobným spôsobom by mali byť rozdelené peniaze použité na splácanie úroku dlhu – v tomto prípade sa dve tretiny z nich pripočítajú k výdavkom na obranu. Je potrebné si uvedomiť, že kalkulácia výdavkov federálnej vlády podľa BEA (810,2 miliardy na kalendárny rok 2004) neberie do úvahy asi 321,7 miliardy dolárov čistých úrokových platieb za daný (fiškálny) rok. Ak je teda 68 centov z každého federálneho dolára použitých na obranu, potom k nim treba pripočítať aj 68 centov z každého dolára zaplateného na úrokoch. Na kalendárny rok 2004 to znamená pripočítať 217,6 miliardy dolárov k výdavkom na obranu, ktoré sa tak zvýšia na 765,6 miliardy. Podobným spôsobom narastú na 366,2 miliardy výdavky na iné veci. (Detaily sú zložitejšie, no podiel armády na platených úrokoch môže byť ešte vyšší – rozpočtové deficity zvyšované vojenskými výdavkami v Reaganovej ére sa objavovali popri vysokých úrokoch.) Stojí to za to? Prepočítané na hlavu priemerný Američan nezaplatil v roku 2004 za obranu 1 488 dolárov, ale 2 605. Každý mesiac si teda armáda vybrala od každého Američana 217,08 dolára, zatiaľ čo zvyšok federálnej vlády si musel vystačiť s 103,83 dolármi. Môžete pokrčiť ramená a povedať: „Nuž, stojí to za to.“ Samozrejme. V demokracii je toto rozhodnutie na voličoch. Keď sa však v tlači objavia správy o 19 centoch na obranu a 81 centoch na všetko ostatné, majte na pamäti, že v skutočnosti je to 68 centov oproti 32. Obrana netvorí jednu pätinu, ale dve tretiny amerického rozpočtu. V súvislosti s pokračujúcim krviprelievaním v Iraku možno nastal čas na prehodnotenie týchto výdavkov. Článok bol uverejnený v internetovom magazíne Z-mag, www.zmag.org Medzititulky – redakcia