Kto potrebuje Zmluvu o výhrade svedomia?

K jednej z najdiskutovanejších otázok týchto dní patrí návrh zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. Jej riešenie predstavuje nielen odborný problém, ale aj problém morálno-etický. Výhrada svedomia je už čiastkovo implementovaná do práva Slovenskej republiky. V otázke jej súladu s platným právom sa názory odborníkov rozchádzajú. Naša Ústava deklaruje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Prečo potom vôbec uvažujeme o uzavretí takejto zmluvy s jednou z cirkví? Ministerstvo spravodlivosti má pripravený obdobný návrh zmluvy aj s ďalšími cirkvami na Slovensku. Oficiálne stanoviská týchto cirkví však zatiaľ na verejnosť jednoznačne neprenikli. Lepší by bol zákon, než zmluva Návrh zmluvy umožňuje nielen katolíckym veriacim na náboženskom princípe zdržať sa konania, ktoré je podľa mravoučných a vieroučných zásad Katolíckej cirkvi nedovolené. To znamená, že táto cirkev má absolútne právo určiť, čo je nedovolené alebo dovolené konanie. Zmluva tak na náboženskom princípe zvýhodňuje jednu cirkev a priznáva jej práva, ktoré iné zoskupenia, alebo spoločenstvá nemajú. Podľa Ústavy však každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Samotný návrh zmluvy v článku 5 predpokladá, že „medze a spôsob uplatnenia upraví Slovenská republika tak, aby bola zachovaná podstata a zmysel práva uplatňovať výhrady vo svedomí“. Vzniká tak otázka, či by na úpravu výhrady svedomia nebolo vhodnejšie pripraviť dôslednejšiu zákonnú úpravu a nie bilaterálnu zmluvu. Zmluva na jednej strane umožňuje uplatniť právo výhrady svedomia, na druhej strane už nehovorí o medziach a spôsoboch uplatnenia. To však v praxi môže spôsobiť vážny problém. Ak totiž občan bude žiadať úkon, ktorý zákon povoľuje, ale druhá strana uplatní výhradu svedomia voči vykonaniu tohto úkonu nevhodným, necitlivým spôsobom, ktorý občana poníži a zneváži, aká je garancia, že nebude dochádzať k narúšaniu ľudskej dôstojnosti a vážnosti? Sú možnosti dovolávať sa ochrany súdnou cestou, ďalšia vynútená ochrana práv však bude zbytočne spôsobovať ďalšie traumy. Svetový unikát – svedomie organizácie Výhrada svedomia by sa podľa návrhu zmluvy mala týkať nielen jednotlivca, ale aj inštitúcií zriadených Katolíckou cirkvou alebo jej organizáciou. Pritom „svedomie“ je kategóriou, ktorá vychádza z vnútra a presvedčenia jednotlivca. Ťažko hovoriť o „svedomí organizácie“. Ak niekto nechce vykonávať to, čo je v rozpore s jeho svedomím, nemusí tak konať ani teraz. Je to o skutočnej slobode rozhodovania jednotlivca. Názor na mravnosť, morálku, slobodu a vieru má každý z nás iný, v demokratickej spoločnosti môžu byť hranice tohto názoru určené alebo obmedzené len zákonom. Uplatňovanie výhrady svedomia bez dôslednej zákonnej úpravy tak môže viesť k nepredvídaným skutočnostiam. Za „svedomie“ sa totiž môže skryť všeličo. Dôsledky výhrady svedomia však bude vždy znášať jednotlivec, nie cirkev ani organizácia. Týka sa to každého občana Povyšovať názor určitej skupiny, bez zásadnej a dôslednej zákonnej úpravy, je v podmienkach každej demokracie prinajmenšom odvážne. Vzniká tak priestor na prejav diskriminácie a intolerancie voči inému názoru, čo je v podmienkach našej krajiny určite krok späť. Vstupom do EÚ sa Slovenská republika zaradila ku krajinám, ktoré majú úctu k všeľudským hodnotám, najmä k myšlienkam demokracie, rovnosti, pluralizmu, nediskrimácie, spravodlivosti, tolerancie. Aj preto je nevyhnutné, aby právo na výhradu svedomia bolo garantované zákonom, bez obmedzenia názorovo inak orientovaných občanov. Je nevyhnutné, aby na verejnosť prenikli na túto tému odborné názory skutočných expertov. Bolo by určite vhodné a zaujímavé poukázať na obdobné zmluvy v iných štátoch, na pôsobenie týchto zmlúv v praxi. Takáto zmluva sa bude týkať každodenného života našich občanov, preto majú právo vedieť, prečo naša krajina potrebuje takúto zmluvu uzavrieť, čo nám a našim deťom prinesie. Autor je poslancom Európskeho parlamentu za Smer - SD