Trafený Mečiar gága

Po roku 1989 sa vďaka politickému chaosu a netransparentnej privatizácii podarilo bezstarostne dostať stovkám „šikovných“ podnikateľov i politikov k mnohmiliónovým majetkom. Do pätnásťročného bahna korupcie a klientelizmu môže vniesť trochu zdravého kyslíka nový zákon o preukazovaní. Až na siedmy pokus uzrela svetlo sveta právna norma, ktorá bola jednou z priorít Dzurindovej koalície. Robert Fico ako jeden z predkladateľov zákona očakáva, že sa napríklad vďaka tomu podarí razantnejšie bojovať proti korupčným a mafiánskym praktikám. Významným nástrojom by malo byť dokazovanie legálnosti nadobudnutého majetku samotným podozrivým. Iný názor má najväčší odporca zákona. Vladimír Mečiar a jeho „eseročka“ HZDS si totiž myslia, že sa do právneho systému zavádzajú metódy vlastné diktatúram. Vari najviac ho hnevá retroaktivita. Trojnásobný expremiér sa preto chce bez štipky hanby obrátiť na Ústavný súd, či zákon nie je náhodou v rozpore s ústavou. Ukážková reakcia hodná človeka, ktorý mal dlhé obdobie „pod palcom“ celý privatizačný kolotoč a zákonom o preukazovaní majetku mu môže niekto nepríjemne stúpiť na jeho veľmi citlivé miesto. Každému súdnemu človeku musí byť totiž jasné, že len vďaka pohľadu do minulosti sa môže verejnosť dozvedieť skutočnú pravdu o tom, ako sa niekto mohol dostať k desiatkám miliónov korún na luxusnú vilu, či noblesnú jachtu. Hlasovanie poslancov za HZDS proti zákonu ukázalo, že im viac záleží na ochrane ich šéfa a jeho priateľov, ako na potrestaní skutočných podvodníkov a zlodejov. Napokon, nie Mečiarové arogantné a zároveň smiešne odmietanie zákona, ale až prax ukáže, či bude novoprijatý zákon naozaj účinný v boji so zločinom. Vo vlastnom okolí totiž poznám hneď niekoľko ľudí, ktorí by podľa tohto zákona mali mať veľké problémy s preukázaním, akouže „poctivou“ prácou zarobili na svoje miliónové autá a luxusné vily. Vy takých nepoznáte? Autor je politický analytik