Reklama
Reklama

Zápisníky Iľju Iľfa

Dielo spisovateľa Iľju Iľfa čas preveril dôkladne. Istotne pôsobí ako paradox, že ide o dielo, ktoré zdanlivo iba zobrazovalo bizarnosť doby, v ktorej vznikalo. („Život na takejto planéte je len stratou času.“ s. 273) Ak však majú situácie, charaktery a zápletky v poviedkach tohto výnimočného autora niečo podobné s časmi, ktoré akoby stále a opätovne prežívame, svedčí to predovšetkým o tom, že na zmeranie jeho hĺbok je ťažké používať bežné meradlá.
Počet zobrazení: 595
12-m.jpg

Dielo spisovateľa Iľju Iľfa čas preveril dôkladne. Istotne pôsobí ako paradox, že ide o dielo, ktoré zdanlivo iba zobrazovalo bizarnosť doby, v ktorej vznikalo. („Život na takejto planéte je len stratou času.“ s. 273) Ak však majú situácie, charaktery a zápletky v poviedkach tohto výnimočného autora niečo podobné s časmi, ktoré akoby stále a opätovne prežívame, svedčí to predovšetkým o tom, že na zmeranie jeho hĺbok je ťažké používať bežné meradlá. („Počas revolúcie mnohí nestihli vyrásť, a tak dodnes zostali gymnazistami.“ s. 31) Výnimočnosť diela Iľju Iľfa v „sovietifikovanom“ a popri tom aj „elektrifikovanom“ Rusku spočíva práve v intencionalite autora, ktorý všetky „obrovské“ idey „beztriednej spoločnosti“ a „najposlednejšej“ epochy – komunizmu – nemilosrdne konfrontuje s každodenným životom a jeho odrazom vo viac alebo menej zmätenej hlave bežného občana, robotníka, bufetára či súdruha, ukrývaného v textoch pod priehľadnú masku člena odborov. („Čo pociťujete, keď sa špárate v nose? Pôžitok alebo clivotu?“ s. 33) Veľkým ideám, už podľa empirických zistení humoristu, pobyt v tomto prostredí príliš neprospieva, ba naopak – tvar, v ktorom v ňom prebývajú, iba nezvratne odhaľuje ich chatrnosť a pominuteľnosť. ( „Nepokojné mesto. Všetci chcú niečo kúpiť a nervózne vchádzajú a vychádzajú z obchodov.“ s. 76; „Najhoršie je, keď v obchodoch nie sú rady.“ s. 95). Veľké idey následne brázdia hladinu pokojného života v celom rade prízemností a prehmatov; nová, predtým nevídaná spoločnosť sa každým víťazstvom neodvratne mení na svoju vlastnú karikatúru, absurdnosť sa stáva všeobecným výrazom rozumu. („Sľúbili mi, že budem lietať, ale celý čas som chodil električkou.“ s. 105). Z náznakov, z náhodne alebo pateticky prednesených viet; z formulácií príkazov, zákazov a nespočetných nariadení, ktoré sprvu vyznievali iba ako temné čriepky či drobné tiene na jasnej ploche budúcnosti, v pochopení humoristu vznikla postupne zložitá mozaika, v ktorej obraz skutočnosti presvedčivo prekryl „najhumánnejší“ ideál zvláštnym spôsobom tak, že ideál a obraz si navzájom stvorili celkom nepochopiteľnú španielsku stenu. („Už je to hovno, ale ešte vždy to nie je to, čo potrebujeme.“ s. 106) Iba málokto spozoroval a pochopil, že Iľfovi nejde o zásterku, ktorá by iba zakrývala „ideálnosť ideálov“, ale že v skutočnosti odkryl pevný a nepriestupný múr, ktorý v základoch nemá nič iné než spomenutú rezignáciu rozumu, a že celá absurdná obrovská stavba novej štátnosti a občianskosti dokáže stáť iba na nej. („Skladatelia píšu jeden na druhého udania na notovom papieri.“ s. 229) Svojich spoluobčanov, ktorých sa zmocňovala nová ideológia s rovnakou vášňou, s akou sa tejto ideológie zmocňovali oni, vidí potom Iľja Iľf v celkom novom svetle trpkej pravdy. („Nevedomky zbil človeka, ktorého zbožňoval a ktorého si celý život hlboko vážil.“ s. 110) Najmä v období nespočetných čistiek a procesov, počas ktorých však všeobecné nedostatky akoby sarkasticky postihovali aj samotné sovietske súdnictvo. („Všeobecný nárek – niet papiera, ale na vyšetrovanie papier treba.“ s. 143) K ozvláštneniu pohľadu na svet určite prispeli cesty spisovateľa do zahraničia, ktorým vo svojich zápiskoch venuje veľkú pozornosť. V porovnávaní každodennej skutočnosti, ale aj vlastných problémov s problémami obyvateľov iných krajín nachádza hlbšie hranice oboch systémov. („...Koniec koncov, zahraničie je mýtus o záhrobnom živote. Kto sa tam dostane, nevráti sa späť.“ s. 99) Venuje im v denníkoch pomerne veľkú pozornosť, neskôr tento mýtus o „záhrobnom živote“ uplatňuje spolu s J. Petrovom v diele Zlaté teľa v úteku Ostapa Bendera do zahraničia; ale udalosti či črty zachytené mimo prirodzeného priestoru domova iba bystria a prehlbujú humoristovu pozornosť v každej krajine – či už ide o USA, Taliansko, Rakúsko, Čechy či Švajčiarsko. („Víno si žiada čas a chuť porozprávať sa. Preto Američania pijú whisky.“ s. 183) Ide o pozornosť, ktorá sa dotýka hraníc a vzájomného vplyvu protikladných faktov sústredených do vyhroteného paradoxu: minulosti a prítomnosti, klamu a pravdy, vznešeného a nízkeho, ale predsa najviac systému komunistického zriadenia, ktorého kontúry načrtol od jeho zrodu až do prorockého predvídania jeho konca (spolu s priateľom J. Petrovom v diele Zlaté teľa) napríklad v postave účtovníka Korejka, ktorý si dáva kufrík s pokladom do úschovne na stanici, rozhodnutý čakať na kapitalizmus. („Marxov pamätník s nápisom ‚Cárovi osloboditeľovi‘ “ s. 32) Sprievodcom po týchto hraniciach Iľfovi však bola vlastná genialita a láska k človeku, ktorá mu nebránila vidieť jeho tienisté stránky („Tolstojovec-ľudožrút.“ s. 111), jeho nefalšovanú hlúposť (Občan Kôň-Przewalský. s. 56) a túžbu po sebaklame („Keď vyrastiem a osvojím si celú kultúru ľudstva, stanem sa pokladníčkou.“ s. 252). Nič nezastieral ani vo vzťahu spoločnosti k umeniu („A toto súdruhovia je socha, ktorá sa volá Pohlavná zrelosť. Nemá žiadnu umeleckú hodnotu.“ s. 263); ani k umelcom samotným („ ‚V honbe za ľahkým zárobkom padol pod autobus spisovateľ Karafinský.‘ “ Poznámka z oddelenia dopravných nehôd.“ s. 261), ba ani deťom („...Stačí vojsť do obchodu s hračkami, aby človek pochopil, že ľudia, ktorí vyrábajú tieto hračky, nenávidia deti.“ s .267). V Zápisníkoch Iľju Iľfa možno nájsť torzá a fragmenty jeho neskorších myšlienok a metafor, ktoré transformoval do svojich literárnych textov, ale majú aj samostatnú hodnotu – možno ich vidieť aj ako drobné zrkadielka, v ktorých sa odráža celý vtedajší vesmír. Ak sa však pohybuje na hraniciach rozdielnych spoločenských systémov a rôznych období, zostáva na čitateľovi, aby uvážil, či sa veľkolepý obraz blázinca, ktorý v Zápisníkoch Iľja Iľf predstavil, týka iba minulosti a prítomnosti nie. Autor je filozof a spisovateľ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama
skvelydarcek.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama