Reklama
Reklama

Odchod ďalšej českej stálice

„Já jsem natolik svůj, až mě to někdy mrzí, že se jen těžko můžu ztotožnit s někým jiným.“
Počet zobrazení: 653
kodet01-m.jpg

„Já jsem natolik svůj, až mě to někdy mrzí, že se jen těžko můžu ztotožnit s někým jiným.“ V sobotu 25. júna vo veku 67 rokov po dlhej chorobe v Prahe zomrel český herec Jiří Kodet (1937 – 2005). Významný predstaviteľ českého divadla a filmu účinkoval v desiatkach úloh, stvárnil niekoľko nezabudnuteľných ľudských charakterov. V posledných rokoch zaujal najmä postavami vo filmoch Knoflíkáři (1997) alebo Pelíšky (1999), ktoré mu vyniesli i prestížne ocenenie Český lev. Kodet pochádzal z 200 rokov starého hereckého rodu. Herecké začiatky prežil vo Východočeskom divadle v Pardubiciach a v rokoch 1961 – 1963 bol členom ostravského divadla Petra Bezruča, kde okrem iného stvárnil aj Kristiána v hre Cyrano z Bergeracu. Od roku 1966 až do roku 1991 pôsobil v Prahe, kde stál pri zrode Činoherného klubu, potom sa stal členom súboru Národného divadla. Tu účinkoval v mnohých divadelných hrách (Večer trojkráľový, Hamlet, Komédia omylov, Oblak a valčík...). Do povedomia širšej verejnosti sa však zapísal najmä vďaka svojim televíznym a filmovým úlohám. Objavil sa v úspešných seriáloch Arabela (1979) či Nemocnice na okraji města (1977). V roku 1966 si zahral v oscarovom filme Jiřího Menzla Ostře sledované vlaky, následne napríklad vo filmoch Vrchní, prchni! (1980), Jak svět přichází o básníky (1981), Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), Rozpuštěný a vypuštěný (1984), Létající Čestmír (1984), Jak básníkům chutná život (1987), Tankový prapor (1991), Mandragora (1997), Musíme si pomáhat (2000) či Sentiment (2003). V roku 2002 nakrútila Věra Chytilová o Jiřím Kodetovi štrnásťminútový dokument, v ktorom ho charakterizuje ako svojráznu hereckú osobnosť, potomka slávneho Budilovského hereckého rodu, človeka, ktorý je obdarený nielen zdedeným talentom, ale aj zvláštnym sarkastickým šarmom, plným vybranej zdvorilosti i nevypočítateľnej zbesilosti. Zostrihať život Jiřího Kodeta do štrnástich minút muselo byť náročné. No ešte náročnejšie bude uvedomiť si, že sám Kodet už k svojmu životu žiadnu minútu naviac nepridá. Ostáva nám donekonečna si prehrávať len tie zaznamenané na filmovom páse. (kul)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama
skvelydarcek.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama