Reklama
Reklama

Poučenie z rastu menšín v USA

Počet oficiálne registrovaných obyvateľov v USA sa blíži k tristo miliónom. Federálny úrad pre sčítanie obyvateľstva má na internetovej stránke počítadlo, ktoré v čase písania týchto riadkov ukazovalo vyše 296 miliónov. Prirátajme k nim neregistrovaných cudzincov z celého sveta a súčet môžeme pokojne zaokrúhliť na 300 miliónov.
Počet zobrazení: 956

Počet oficiálne registrovaných obyvateľov v USA sa blíži k tristo miliónom. Federálny úrad pre sčítanie obyvateľstva má na internetovej stránke počítadlo, ktoré v čase písania týchto riadkov ukazovalo vyše 296 miliónov. Prirátajme k nim neregistrovaných cudzincov z celého sveta a súčet môžeme pokojne zaokrúhliť na 300 miliónov. Spojené štáty sú dnes po Číne a Indii treťou najľudnatejšou krajinou na svete a mnohí nadšenci európskej integrácie snívajú o budúcnosti starého kontinentu v podobe Spojených štátov európskych podľa amerického vzoru. Hlavnou menšinou v USA bývali černosi. V roku 2003 však prišli o primát, keď ich predstihli Hispánci. Tí dosahujú najrýchlejšiu dynamiku rastu a ich počet sa vlani v júni zvýšil v porovnaní s predchádzajúcim júnom o 3,6 %, čo je trikrát rezkejšie tempo ako americký priemer. Hispáncov je vyše 41 miliónov, z čoho vyplýva, že každý siedmy obyvateľ USA je Hispánec. V Kalifornii každý tretí a v Los Angeles takmer každý druhý – a to sú oficiálne údaje. De facto stav v L. A. nepochybne prelamuje magickú hranicu 50 %. Pre porovnanie, sčítací komisári zaregistrovali v roku 1990 v USA 22,3 milióna a v roku 2000 38,8 milióna Hispáncov. Černochov žilo vlani v USA 39,2 milióna. Do popredia sa derie tretia najväčšia minorita – Ázijci s celkovým počtom 14 miliónov obyvateľov. Je na škodu veci, že oficiálna demografická metodika nerozdeľuje túto rasovo, jazykovo a geograficky nesmierne pestrú skupinu na samostatné zložky. Výsledkom je, že napr. Číňania a Indovia sú zahrnutí do tej istej množiny. Na príklade legálneho prílevu kvalifikovaných a vzdelaných Číňanov a Indov do USA sa mnohokrát ilustruje výhodnosť imigračnej politiky USA, t. j. riadeného prisťahovalectva. Európska únia ho nemá, ani väčšina členských štátov nie, ale v Bruseli sa o ňom veľa hovorí ako o prostriedku na zastavenie a zvrátenie poklesu obyvateľstva starého kontinentu. Indovia a Číňania predstavujú v USA väčšinu prisťahovalcov z Ázie. Ich počet sa medzi predvlaňajším a vlaňajším júnom zvýšil o 3,4 %, čím len o vlások zaostali za Hispáncami. Medzi hispánskou a ázijskou menšinou sa vyprofilovali pozoruhodné rozdiely. Približne tritisíc kilometrov dlhá spoločná hranica USA s Mexikom na súši ponúka záujemcom o ilegálny prechod z juhu na sever neodolateľné príležitosti. Odhaduje sa, že o ilegálny vstup do USA sa denne pokúša až desaťtisíc ľudí. Zvyčajne sú to Mexičania, prevažne nekvalifikovaní, ale zato odhodlaní a čoraz lepšie organizovaní prevádzačskými bandami. Po ilegálnom preniknutí na pôdu USA hrozí migrantom bez dokumentov deportácia, ale vzhľadom na ich obrovské počty je technicky nemožné pochytať čo i len polovicu a dopraviť ju naspäť do Mexika. Navyše chýba politická vôľa postaviť sa rázne proti ilegálnemu prisťahovalectvu. Ilegálni migranti poskytujú lacnú pracovnú silu americkému poľnohospodárstvu a zapĺňajú najhoršie platené miesta v sektore služieb. Prisťahovalci zo zámorskej Ázie to majú s ilegálnym vstupom do USA ťažšie. O to viac sa sústreďujú na splnenie požadovaných kritérií na získanie pracovných, študentských alebo podnikateľských víz. Ich húževnatosť sa prejavuje aj po príchode do USA. Vrhajú sa do práce a na štúdiá a zriedkakedy zostanú sociálne odkázaní. V porovnaní s nimi pôsobia hispánski imigranti ako nedostatočne usilovní. Domáce väčšinové obyvateľstvo má voči ich úvodným asimilačným ťažkostiam pochopenie, ale keď po krátkom čase pozoruje, ako rýchlo sa ázijskí prisťahovalci stavajú na nohy a ako to hispánskym novoprišelcom nejde, vyslovujú zovšeobecnenia o chvályhodnej pracovitosti Ázijčanov a... o opačných vlastnostiach Hispáncov. Skupinovú výnimku tvoria medzi Hispáncami emigranti z Castrovej Kuby. Najviac sa ich usadilo na Floride. Sú činorodí a ich ekonomické začlenenie sa do amerického života býva rýchle. Jazykovo a kultúrne sa však asimilujú menej horlivo a aj v druhej i tretej generácii si neraz udržiavajú dvojjazyčnosť a dvojité povedomie domova. Spojené štáty sa považujú za multikultúrnu krajinu. Hispánci a Ázijci nie sú oficiálne nabádaní k asimilácii a zakotvujú vo svojich etnických komunitách. Podrobujú sa len jedinému významnejšiemu tlaku na prispôsobenie sa voči Amerike - potrebe plniť požiadavky zamestnávateľov. Na pracoviskách v postindustriálnej Amerike, ktorá sa mení na informačnú spoločnosť, sa formujú profesionálne tímy bez ohľadu na krajinu pôvodu pracovníkov. V osobnom živote sa však prispôsobuje štát (úrady a školy) občanom. USA sa tak vzhľadom na absolútne počty Hispáncov stávajú dobrovoľne a v predstihu dvojjazyčnou krajinou. Väčšinové anglicky hovoriace belošské prostredie sa postupne adaptuje na multikultúrnosť a rôznorodosť. Uvoľňuje sa pletenec kohézie celej krajiny a redukujú sa spoločné menovatele jednotlivých zložiek obyvateľstva. Za stratu starých osobitostí sa ponúka kompenzácia v podobe univerzálnej populárnej kultúry, spotrebiteľského súboru životných hodnôt a pracovných štandardov globálnej ekonomiky. Rozdiely medzi väčšinou a menšinami rednú a blednú. Čaká to aj Európu? Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama