Reklama
Reklama

Mimoriadna schôdza ako dokonalá situačná snímka

„No, bude určite živo. O tom som presvedčený,“ vyhlasoval Robert Fico v reklamných upútavkách na svoju iniciatívu mimoriadnej schôdze NR SR. „Viete čo, už sa teda teším,“ opätoval bojovne Mikuláš Dzurinda.
Počet zobrazení: 938

„No, bude určite živo. O tom som presvedčený,“ vyhlasoval Robert Fico v reklamných upútavkách na svoju iniciatívu mimoriadnej schôdze NR SR. „Viete čo, už sa teda teším,“ opätoval bojovne Mikuláš Dzurinda. Všetko teda nasvedčovalo veľkej bitke lídrov koalície a opozície na pôde národnej rady. A tak sa napokon aj stalo. Mimoriadna schôdza NR SR sa stala predovšetkým súbojom SMERu a SDKÚ a ich lídrov. Až kým do hry v jej závere nevstúpil tretí faktor, Vladimír Mečiar. Spôsobom sebe vlastným. Aký to malo zmysel Mimoriadna schôdza NR SR s návrhom na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády SR bola zvolaná na návrh 37 poslancov SMERu, KSS a Slobodného fóra. Po dvoch dňoch rozpravy predsedovi vlády nedôvera vyslovená nebola, za návrh hlasovalo 60 poslancov zo SMERu, KSS, SF a nezávislých. Dzurinda môže zotrvať na svojom poste, viac ako pravdepodobne do konca riadneho volebného obdobia. Otázka znie: „Malo to vôbec zmysel?“ Takto sa pýtali najmä provládne orientovaní komentátori, na čele s „najnezaujatejším z nezaujatých“, komentátorom SME Petrom Schutzom. Odpoveď znie: zlá otázka. Či to malo zmysel, si každý zhodnotí pre seba, najmä podľa vlastnej politickej inklinácie. Faktom je, že inštitút vyslovovania nedôvery predsedovi vlády na pôde národnej rady je ústavne vymedzeným nástrojom konfrontácie parlamentnej opozície s vládnou koalíciou. Predovšetkým na pôdu NR SR táto konfrontácia patrí, to vyplýva zo samej podstaty systému parlamentnej demokracie. Takisto ako Hankook, takisto ako Minerva, takisto ako tlačové konferencie ministra vnútra, a tak ďalej a tak podobne, každý aktér politického súboja využíva svoje ústavou a zákonom vymedzené možnosti. A hodnotia voliči. Bodka. Medveď Mečiar Schôdza bola teda predovšetkým súbojom lídrov opozície a koalície, SMERu a SDKÚ; personifikovane, súbojom Fica s Dzurindom. Prvý, patrične tvrdý a ostrý vo veci, viac-menej naplnil očakávania. V zhruba hodinovom vystúpení zhrnul zlyhania vládnej koalície: korupcia, charakter a dopady reforiem. Druhý obdobne dôrazný a ostrý, prekvapivo ale aj v osobnej rovine. „Fico sem, Fico tam,“ lemovalo jeho prejav rovnako, ako časté invektívy a nálepkovanie. Ktoré sám kritizoval. Následne súboj poslaneckých klubov SMERu a SDKÚ. Pričom pri vystúpeniach poslancov SDKÚ sa núka povedať, že taká vec ako „koordinácia posolstva“ je mimoriadne dôležitá, ale keď sa preženie a ešte k tomu je realizovaná amatérsky, viac škodí ako pomáha. Vystúpenia poslancov SDKÚ naozaj vyzerali ako pripravené na pracovných stoloch hovorcov premiéra a SDKÚ M. Marušku a M. Maťka. Patrične aktívni boli poslanci KSS, čo nahrávalo SDKÚ a jej stratégii tlačenia SMERu do socialistického či dokonca prednovembrového komunistického rohu. Na čiastočné posilnenie svojho opozičného profilu využilo schôdzu Slobodné fórum. Kluby KDH a ANO, takisto ako HZDS schôdzu viac-menej odignorovali. Už v predstihu pochopili, že toto nie je ich predstavenie a oni majú vlastné platformy, KDH a ANO STV a Markízu, tam si vedú svoje vojny. A HZDS? Ťažko povedať. Ľudová strana schôdzu až na svojich notorických parlamentárov akoby ani neevidovala, čo sa však radikálne zmenilo, keď pred jej záverom do sály prišiel sám Mečiar a odpálil frontálny útok na SMER a jeho predsedu. Či to bola takticky riadená strela s cieľom nabúrať stratégiu SMERu, alebo sa už predseda ľudovej strany jednoducho nemohol pozerať na priebeh predstavenia podľa scenára SMERu, fakt je, že minimálne druhý deň schôdze sa Mečiarovi podarilo zmeniť mediálny obraz schôdze zo „SMER vs. SDKÚ“ na „opozičný spor HZDS-SMER“. Čo je však opäť medvedia služba jeho hnutiu a určite mu to ani najmenej nepomáha. Zmeny ešte pred voľbami Mimoriadna schôdza nebola ničím iným, ako tvrdou a zásadnou konfrontáciou opozície a koalície na pôde NR SR. Pre niekoho potvrdila obraz úbohosti úrovne politického diskurzu našej parlamentnej reprezentácie, pre niekoho bola potvrdením vlastnej politickej a straníckej inklinácie, niekomu pomohla dotvoriť si obraz o jednotlivých aktéroch našej politickej scény a niektorí si ju možno ani nevšimli. V každom prípade bola dokonalou situačnou snímkou súčasnej konštelácie politickej scény Slovenska. V závere posledného oficiálne ne-volebného politického roka jasne naznačila, ako sa budú vyvíjať základné kontúry politického súboja k voľbám 2006. Ako SMER nebude ani najmenej meniť svoju dôrazne - opozičnú líniu sociálnodemokratickej reformnej alternatívy. Ako bude SDKÚ pretláčať nálepku socialistického červeného SMERu, ktorý chce s komunistami zrúcať všetky pozitívne výdobytky reforiem, ktoré sa už ukazujú. Ako bude hlavnou agendou ANO nie abstraktné „moderné Slovensko“, ale Ruskove veľkoinvestície, KDH zase ťažiskové rezorty vnútra a spravodlivosti, KSS naďalej frustrácia tých, čo zmenou režimu stratili. A HZDS? Vedenie tejto kedysi mocnej strany sa bude v najbližších týždňoch a mesiacoch usilovať hasiť požiar svojho pomalého, ale istého vnútorného rozkladu. A toto sa môže skončiť naozaj zásadnou zmenou politickej mapy Slovenska, ešte pred voľbami roku 2006.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama