Barroso dohováral Číne

Peking poctili v ostatných dňoch svojou návštevou dve prominentné delegácie. Prvú – americkú – viedla šéfka diplomacie Riceová. Na čele druhej bol najmocnejší muž EÚ – predseda Európskej komisie Barroso. Od oboch sa v čínskej metropole čakalo tradičné rečnícke cvičenie o potrebe dodržiavania ľudských práv.
Počet zobrazení: 1570

Peking poctili v ostatných dňoch svojou návštevou dve prominentné delegácie. Prvú – americkú – viedla šéfka diplomacie Riceová. Na čele druhej bol najmocnejší muž EÚ – predseda Európskej komisie Barroso. Od oboch sa v čínskej metropole čakalo tradičné rečnícke cvičenie o potrebe dodržiavania ľudských práv. Na rozdiel od minulosti nepritvrdili v tomto bode rétoriku Američania, ale Európania. Keď sa čínski štátnici pripravovali na privítanie hostí z EÚ, poučili ich poradcovia o podrobnostiach zaseknutia ratifikačného procesu, ktorý si vyžaduje jednohlasnosť dvadsaťpäťky. Jej členovia sa centralistickej Číne javia ako rozhašterená družina, ktorá si stanovuje nedosiahnuteľné méty. Takéto správanie je v Číne, Japonsku i ďalších východoázijských kultúrach považované za veľmi nešťastné, pretože múdri vodcovia sa nemajú nikdy sami vmanévrovať do postavenia, v ktorom stratia tvár. Pre Číňanov, ktorí uvažujú a plánujú dlhodobo, je netrpezlivosť Bruselu pri integrácii starého kontinentu na pousmiatie. V rozhovoroch s nimi pociťujú príjemnú povznesenosť silného pri strete so slabším. Číňania pozorujú, ako Európania zaostávajú za Američanmi vojensky, technologicko-inovačne a ekonomicky a Peking sa už roky snaží využívať transatlantické rozdiely vo svoj prospech. Za ozajstného mocenského súpera považuje USA, ktorému pacifisticky orientovaní Európania nepomáhajú a skôr len prekážajú. Čínski predstavitelia prejavovali Barrosovi a jeho delegácii hlbokú sústrasť nad šokujúcimi teroristickými útokmi v mestskej hromadnej doprave v Londýne. To nemuseli predstierať. Na druhej strane si uvedomovali, ako pokročil rozklad západoeurópskej spoločnosti, ktorou napriek všetkej hlásanej i praktizovanej tolerantnosti zalomcovali drobné segmenty radikálneho islamského prisťahovaleckého obyvateľstva druhej generácie. Stará a stále ešte bohatá fešanda Európa vyvoláva v mnohých Číňanoch dojem nezdravosti, akoby bola niečím nakazená a rozpadávala sa zvnútra. Multikultúrnosťou a mnohorakosťou v jednote sa Brusel úspešne prezentuje vo svete a európske skúsenosti so zjednocovaním inšpirujú Africkú úniu, ASEAN i štáty Latinskej Ameriky. Teroristické detonácie v Londýne im však všetkým dali hlasný signál k odloženiu ružových okuliarov a vytiahnutiu silnej lupy, aby pod ňou podrobne preskúmali skutočné výhody a nevýhody rýchlokvaseného sceľovania na európsky spôsob. Centralisticky vládnuci Peking považuje za svoju najdôležitejšiu prioritu udržať vnútornú jednotu najľudnatejšej krajiny sveta – a to akýmikoľvek prostriedkami. V tradičných pojmoch to vyjadruje ako dôraz na stabilitu a harmóniu. Islamistické duchovné obrodenie a stúpajúci vplyv fundamentalistického islamu v západných stredoázijských turkických provinciách rozľahlej Číny znepokojuje Peking úmerne tomu, ako sa v islamských oblastiach vzmáha radikalizmus. Pre kohéznosť štátu predstavujú početné nečínske menšiny vážne nebezpečenstvo a Peking si nechce brať vzor od Európskej únie na popustenie oprát a rozširovanie práv menšín. Pojem ako subsidiarita v zmysle, že centrum má riadiť len to, čo nevedia alebo nechcú spravovať regióny, je pre Peking nepredstaviteľný a neprijateľný. Tým pádom je celý západný model demokracie pre Čínu príliš riskantný. Je ochotná si z neho vyberať hrozienka, ale nie všetky jeho systémové prvky. Vyspelé západné demokracie, ktoré už dve desaťročia nabádajú Čínu k odvážnejším demokratizačným reformám, jej donedávna slúžili vlastným príkladom ako štátne zriadenia s neustále sa rozširujúcim rozsahom práv a slobôd. Číne sa z toho stupňa voľnosti občanov na Západe krútila hlava. Bála sa nainfikovania vlastného obyvateľstva opojnými ukážkami demokracie Západu. Po 11. septembri sa však nervozita Pekingu z uvoľňovania domácich pomerov začala vytrácať. Američania a Európania prikročili k priťahovaniu skrutiek a k salámovému ukrajovaniu slobôd a občianskych práv. Všetko v záujme boja proti terorizmu a ochrany občanov pred rizikom bombových útokov. Namiesto toho, aby sa Čína musela približovať k Západu, sa vystrašený Západ začal obmedzovaním slobôd približovať k nej. Čínski odborníci na EÚ si dobre všimli rozohneného Barrosa, ako pred odletom do Pekingu apeloval na sprísnenie protiteroristických opatrení, vrátane evidencie a archivovania údajov o e--mailoch a telefonátoch občanov. Barroso v Pekingu prednášal o demokratizácii a rozširovaní slobôd ako o podmienke rozvoja čínskej ekonomiky. Vo vehementnosti agitovania za demokratizáciu Číny dokonca prekonal Condoleezzu Riceovú. Čínska ekonomika sa už desaťročia rozvíja úžasným deväťpercentným ročným tempom rastu HDP. Je siedmou najsilnejšou na svete a k prekonaniu šiesteho (a stagnujúceho) Talianska má len krôčik. O pár rokov preskočí aj piate Francúzsko a štvrtú Britániu. To všetko bez ohľadu na to, či Peking uvoľní alebo neuvoľní politický režim. Otázkou zostáva, akými smermi sa pohne hospodárstvo terorizmom vystrašených štátov EÚ a ich demokracia. Bolo by smutné, keby Európe uviazlo hospodárstvo a zamrzli slobody. Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984