Čínsko-americké bratstvo v BR OSN

Spojené štáty a Čína prekvapili svetovú diplomatickú arénu vytvorením účelového zväzku, aby zabránili prípadnej transformácii Bezpečnostnej rady OSN do neželateľnej podoby: chcú sa svorne postarať o to, aby reformný plán predložený Skupinou G4 – Indiou, Japonskom, Nemeckom a Brazíliou – nenašiel priaznivú odozvu u dvoch tretín členských krajín Valného zhromaždenia OSN.
Počet zobrazení: 1394

Spojené štáty a Čína prekvapili svetovú diplomatickú arénu vytvorením účelového zväzku, aby zabránili prípadnej transformácii Bezpečnostnej rady OSN do neželateľnej podoby: chcú sa svorne postarať o to, aby reformný plán predložený Skupinou G4 – Indiou, Japonskom, Nemeckom a Brazíliou – nenašiel priaznivú odozvu u dvoch tretín členských krajín Valného zhromaždenia OSN. V takom prípade by nebol právoplatne odsúhlasený a obe veľmoci by nemuseli siahať k právu veta. Čoho sa tak obávajú? Svetová organizácia má 191 členov a väčšina uznáva, že dozrel čas na zmeny. Líšia sa v tom, aké zmeny a na akých princípoch. Má byť OSN iba diskusným fórom suverénnych štátov alebo aj intervenčným nástrojom v krízových situáciách? Má zostať právo veta vyárendované len pre súčasných päť stálych členov BR alebo ho majú získať i ďalšie? Nie je celkový počet päť stálych a desať nestálych členov OSN príliš nízky? Je tých pätnásť kresiel rozdelených spravodlivo a proporcionálne? Máloktorá krajina považuje mocenskú štruktúru OSN pochádzajúcu z roku 1945 za primeranú dobe. Po vojne vyrástli vtedajším hlavným mocnostiam ambiciózni konkurenti. Nemecko a Japonsko získali vďaka svojim hospodárskym úspechom veľký vplyv vo svete. Japonsko má druhý najvyšší celkový HDP na svete a Nemecko tretí. Japonsko je po USA aj najväčším prispievateľom do pokladnice OSN a Japonci čakajú za svoje peniaze viac muziky. Nemal by počet stálych členov BR OSN odrážať počet jadrových mocností? V takom prípade by sa museli prisunúť stoličky pre Indiu a Pakistan. Nepodpísali však Zmluvu o nešírení jadrových zbraní a technológie, a pokiaľ tak neučinia, nevystúpia na najvyššie poschodie mocenskej pyramídy OSN. Navyše ako súperi, ktorí viedli od roku 1947 tri vojny, netvoria na pôde OSN susedsko-partnerské duo, ale naopak, jeden proti druhému zákulisne intrigujú. Nemá zloženie BR OSN odzrkadľovať poradie krajín podľa počtu obyvateľov? O slovo sa v tejto kategórii hlási India. 1,1 miliardy obyvateľov z nej robí najľudnatejšiu demokraciu planéty. Štatisticky je Indom každý šiesty obyvateľ Zeme. Celkovou výškou HDP sa vlani India vyšvihla ne desiate miesto na svete a o desať rokov dosiahne tretie. V kritériu ľudnatosti sa môže hlásiť za stáleho člena Indonézia, ktorá je s 230 miliónmi obyvateľov na štvrtom mieste na svete. Patrí jej prím ako najväčšej islamskej krajine, čím sa argumentácia posúva k zastúpeniu štátov podľa hlavných denominácií. Jeden a štvrť miliardy moslimov na svete nezastupuje medzi stálymi členmi BR OSN nikto. Vedeli by si zo svojich radov vybrať zástupcu? Bola by to automaticky najľudnatejšia Indonézia alebo 150-miliónová jadrová mocnosť Pakistan? „Nepácha sa na Latinskej Amerike krivda, keď nemá medzi stálymi členmi BR OSN nikoho?,“ pýta sa 180-miliónová Brazília. „Áno, ale nemal by tam ísť radšej niekto zo španielsky hovoriaceho sveta?,“ namieta Argentína ako tradičný rival Brazílie. „Princíp regionálnej reprezentácie by sa mal vzťahovať aj na Afriku,“ prízvukuje Africká únia. V návrhu na reformu BR OSN považuje za primerané mať dvoch afrických stálych členov. Hlásia sa hneď traja. Podľa ľudnatosti by to mohla byť 130-miliónová Nigéria, podľa sily hospodárstva Južná Afrika a podľa vplyvu vo svete aj Egypt. Prislúcha miesto v BR OSN blokom štátov, najmä keď o preteky prehlbujú vnútornú politickú integráciu? Práve vynáraním sa EÚ ako medzinárodnoprávneho subjektu argumentuje americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová, keď neodporúča Nemecko za stáleho člena BR. Podľa jej názoru neexistuje dôvod na pridávanie ďalšieho člena EÚ. Ak by EÚ prijala spoločnú ústavu a začala by vystupovať ako samostatný subjekt medzinárodného práva s vlastným ministrom zahraničných vecí atď., bolo by udržateľné, aby v BR zotrvali ako stáli členovia Británia a Francúzsko, ale nie Európska únia? Reformný plán Indie, Nemecka, Japonska a Brazílie predpokladá rozšírenie počtu členov BR o desať krajín: štyroch nestálych a šiestich stálych členov (ale bez práva veta). Prečo sa Peking a Washington otvorene postavili proti tejto vízii? Za diplomatickým zahmlievaním sa skrýva strach z erózie vplyvu. Pred inváziou do Iraku sa Biely dom presvedčil, že OSN sa stala neovládateľnou inštitúciou a že päť súčasných stálych členov je viac ako dosť. Ďalší jednoducho nie sú želateľní, pretože by ešte viac komplikovali kľúčové rozhodovania. OSN predstavuje v očiach niektorých kruhov vo Washingtone nákladný globálny diskusný klub, ktorý nie je zodpovedný nikomu. Viac by sa im hodila taká organizácia, ktorá by bola akousi globálnou servisnou agentúrou na riešenie medzinárodných kríz. Dostala by primerané finančné zabezpečenie na splnenie stanovených úloh a musela by potom podať očakávaný výkon. Viac by sa sprofesionalizovala, zodpovednejšie by narábala s prideleným rozpočtom a osvojila by si priamy ťah na bránku. Proti tomu by neboli ani Číňania, ktorým by sa zrejme tiež páčilo zaplatiť si a potom si už len počkať na „objednané služby“. Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984