Reklama
Reklama

Extrémne počasie – hrozba pre Európu

Aj keď to podľa počasia týchto dní na Slovensku tak nevyzerá, priemerná teplota v niekorých európskych hlavných mestách vzrástla za posledých rokov o viac ako 2°C. Vyplýva to z nedávno zverejnenej správy environmentálnej organizácie WWF o energetickom sektore a extrémnom počasí.
Počet zobrazení: 1747

Aj keď to podľa počasia týchto dní na Slovensku tak nevyzerá, priemerná teplota v niekorých európskych hlavných mestách vzrástla za posledých rokov o viac ako 2°C. Vyplýva to z nedávno zverejnenej správy environmentálnej organizácie WWF o energetickom sektore a extrémnom počasí. Vlny extrémneho tepla mali za následok suchá, lesné požiare, zdevastovanú úrodu a neraz aj smrť. Podľa správy teploty v Španielsku stúpajú rýchlejšie ako v iných častiach sveta. Alarmujúce sú aj ďalšie údaje. WWF - The Global Conservation Organization (Svetová organizácia pre ochranu životného prostredia) v spomínanom dokumente, ktorý bol vydaný v rámci jej kampane PowerSwitch, analyzuje letné teplotné údaje zo 16 miest Európskej únie za posledných 30 rokov. Počas prvých piatich rokov tejto dekády priemerné teploty v trinástich zo šestnástich miest boli najmenej o 1°C vyššie ako v prvej polovici sedemdesiatych rokov. Londýn je mesto, v ktorom vzrástli priemerné najvyššie letné teploty za posledných 30 rokov najviac – až o 2°C. Za ním nasledujú Atény a Lisabon (1,9°C), Varšava (1,3°C) a Berlín (1,2°C). V správe sa konštatuje, že ak globálny teplotný priemer stúpne o 2°C oproti obdobiu pred industrializáciou, letné teploty v španielskom vnútrozemí sa pravdepodobne zvýšia v priemere o 4 – 5°C, nad čím už nikto nemôže prižmurovať oči. Trpiace Španielsko Horúce počasie uvrhlo Španielsko do začarovaného kruhu znečistenia oxidom uhličitým, pretože veľa ľudí investovalo do energeticky náročných klimatizačných zariadení, aby vydržali horúčavy. V roku 2004 sa predalo približne 1,3 milióna klimatizačných zariadení, z ktorých väčšina je podľa WWF energeticky vysoko náročná. Španielsko je po Cypre na druhom mieste v EÚ v množstve vypúšťaných emisií skleníkových plynov, za obdobie rokov 1990 – 2003 sa ich množstvo zvýšilo o 40,6 percenta. Tohotoročné extrémne horúčavy však majú aj bezprostredné účinky – spôsobujú nesmierne sucho a požiare. Podľa údajov zverejnených Európskou komisiou 10. augusta padlo počas prvých siedmich mesiacov tohto roka za obeť požiarom 140-tisíc hektárov pôdy v južnej Európe a zomrelo 20 ľudí. Tohtoročná miera zrážok sa v Španielsku pohybuje 50 percent pod priemerom. Nečudo, že už v júni španielska vláda s obavami oznámila, že jedna tretina krajiny by sa mohla zmeniť na púšť. V rozsiahlych oblastiach na severovýchode a juhovýchode Španielska bolo dokonca zavedené prídelové hospodárenie s vodou a výnos z pestovania mnohých plodín klesol o 50 percent. Hlavný vinník – energetický priemysel Podľa WWF je za rast teplôt v najväčšej miere zodpovedný energetický priemysel, ktorý v dôsledku spaľovania fosílnych palív vyprodukuje až 37 percent emisií oxidu uhličitého vyrobeného človekom. Pri spaľovaní uhlia, ktoré je spomedzi fosílnych palív najbohatšie na uhlík, sa vyprodukuje o 70 percent oxidu uhličitého na jednotku viac ako v prípade zemného plynu. Zvýšená výroba energie viedla k tomu, že v roku 2003 sa množstvo emisií CO2 v európskej dvadsaťpäťke zvýšilo o 1,5 percenta. EÚ sa pritom v Kjótskom protokole zaviazala znížiť celkový objem emisií CO2 o 8 percent v období rokov 2008 až 2012 v porovnaní s rokom 1990. Zelenú obnoviteľným zdrojom Počas nasledujúcich dvadsiatich rokov bude mať Európska únia historickú príležitosť výrazne znížiť objem emisií produkovaných v energetickom sektore. V tomto období by mala byť odstavená väčšina elektrární vykurovaných uhlím, ktoré spôsobujú najväčšie znečistenie. Ak ich však nahradia nové elektrárne, ktoré budú tiež vykurované uhlím, európsky kontinent bude i v nasledujúcich desaťročiach trpieť vysokým znečistením spôsobeným emisiami oxidu uhličitého a Európe sa nepodarí dosiahnuť ani tie najskromnejšie ciele stanovené v Kjótskom protokole. Organizácia WWF preto nie nadarmo vyzýva na prechod na menej znečisťujúce palivá, ako je zemný plyn, a na rozsiahlejšie využívanie čistých obnoviteľých technológií, ako je vietor, biomasa, voda a solárna energia. A to už je zodpovedosť európskych vlád a energetického sektora.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama