Nielen divákom chceme ponúknuť alternatívu

V Slove sa už niekoľko týždňov pravidelne objavujú profily filmových režisérov pod spoločným názvom Neznámy Známy. Ich autormi sú striedavo LUCIA MIKLÁŠOVÁ, ktorá vystupuje pod prezývkou „lucmik“ a RASŤO STERANKA, ktorý si hovorí „mrvertigo“.
Počet zobrazení: 847
23lucka03-m.JPG

V Slove sa už niekoľko týždňov pravidelne objavujú profily filmových režisérov pod spoločným názvom Neznámy Známy. Ich autormi sú striedavo LUCIA MIKLÁŠOVÁ, ktorá vystupuje pod prezývkou „lucmik“ a RASŤO STERANKA, ktorý si hovorí „mrvertigo“. Aká je základná myšlienka projektu Neznámy Známy? - Víziou projektu je rozšíriť filmovú ponuku pre slovenského diváka, iniciovať komunikáciu so svetovými filmovými tvorcami a hľadať tak nové možnosti spolupráce. Aby som to preložila do trošku zrozumiteľnejšieho jazyka, našou snahou je propagovať svetových filmových tvorcov a ich diela, ktoré nie sú v bežnej distribúcii na Slovensku. Čitateľom a divákom chceme ponúkať profily svetoznámych režisérov, ktorých diela zatiaľ nie sú na Slovensku príliš dostupné. Zároveň chceme vytvoriť priestor pre komunikáciu medzi filmovými tvorcami a laickou i odbornou verejnosťou. Vytvoriť opakujúce sa a udržateľné medzinárodné podujatie zamerané na zmapovanie celosvetovej nezávislej kinematografie a kontinuálne šírenie nadnárodných kultúrno-spoločenských hodnôt na Slovensku. Ako a kedy vlastne skrsla myšlienka projektu Neznámy Známy? - S Rasťom Sterankom sa poznáme už dlhé roky. Naše rozhovory sa vždy krútili okolo filmu. Asi by sme sa mohli kategorizovať ako kinofili, aj keď sa tomu obaja bránime. Keď sa človek zamiluje do filmu, ako prvé zistí, že ponuka filmov v našich kinách a požičovniach mu nestačí. Odrazu začne hľadať informácie a filmy zo všemožných iných zdrojov. Ja som mala šťastie, že na svojich potulkách svetom som sa dostala k dielam, ktoré je u nás veľmi ťažké, ba často až nemožné získať a vidieť. Jedného krásneho jarného rána mi v hlave skrsla myšlienka, prečo nerozšíriť slovenskú ponuku o filmy dosiaľ nevidené a tam kdesi sa zrodil aj projekt Neznámy Známy. Ambíciou projektu však nie je priblížiť verejnosti týchto režisérov len na stránkach novín či internetu... - Áno, hlavnou ideou projektu je, že niektorých režisérov, o ktorých píšeme, sem aj privedieme a urobíme projekciu ich diel spolu so zaujímavými sprievodnými akciami. Všetko by sa to nieslo v takom kultúrno-vzdelávaco-obchodnom duchu. Chceme totiž nielen divákom ponúknuť alternatívu, ale aj slovenským filmovým profesionálom priniesť podujatie, ktoré by pre nich obsahovalo obchodné príležitosti, či už v rámci Slovenska, alebo medzinárodne a to práve na našich profesionálne moderovaných sprievodných podujatiach. V akom štádiu je v súčasnosti táto časť projektu? Začala sa už komunikácia s niektorým z režisérov? - V súčasnosti oslovujeme potenciálnych partnerov a ambasády, ktoré by mali hrať v celom projekte dôležitú úlohu. Chceme propagovať kultúru ich krajiny, ale zároveň aj potenciálne naštartovať obchodné vzťahy. Režisérov budeme oslovovať, až keď budeme mať isté finančné zdroje a garantovanú podporu ambasády. Dovtedy to veľmi nemá význam. Akým spôsobom (čím) sa budete usilovať presvedčiť tvorcov, aby na Slovensko prišli? Koho plánujete osloviť medzi prvými? Kto by mohol byť, podľa vás, „najľahším orieškom“? - Náročné otázky. Jedna po druhej. Ako ich budeme presviedčať? Práve tu budú dôležité ambasády, s pomocou ktorých ich budeme oslovovať a zároveň kontakty, ktoré obaja s Rasťom máme medzi filmovými odborníkmi vo svete. Nebudem prezrádzať, koho budeme oslovovať medzi prvými, iba ak krajiny, z ktorých pochádzajú – Veľká Británia, Japonsko, USA a Kanada. A náročné oriešky budú všetci bez výnimky. Predpokladám, že takýto projekt nemôže fungovať bez peňazí. Sú firmy odhodlané vstúpiť do projektu, ktorý si, zjednodušene povedané, vysnívali dvaja mladí ambiciózni ľudia? - Ako som už spomínala. Práve sme vo fáze oslovovania partnerov pre tento projekt. Obdobne ako pri presviedčaní režisérov, ani presviedčanie partnerov nie je jednoduchý oriešok na rozlúsknutie. Veď aj preto si idem v septembri cibriť vyjednávacie zručnosti na medzinárodné školenie (smiech). Vráťme sa späť k filmovým profilom. Podľa čoho vyberáte mená, ktoré predstavíte? Čím vás musí režisér osloviť? - Pri vyberaní režisérov sme vychádzali z pravidiel, ktoré sme si stanovili hneď na začiatku. Režisér, ktorý sa mohol dostať do nášho zoznamu, musel spĺňať niekoľko kritérií. V prvom rade to musel byť žijúci tvorca, v medzinárodnom filmovom priemysle známa kapacita. Nezávislosť od hlavných produkčných domov nebola podmienkou. Aj tam sa totiž nájde veľa zaujímavých vecí, ktoré sa k nám nedostanú. Nebyť v štandardnej kinodistribúcii – to bolo hlavné kritérium. Z akého hľadiska sa usilujete čitateľovi tvorcov priblížiť? - Snažíme sa predstaviť tvorcu, jeho filmový rukopis, odkiaľ prichádza a ako sa dostal tam, kde je, a predstaviť jeho z nášho pohľadu najdôležitejšie diela. Ktorí režiséri sú vaše „srdcovky“? - To je asi ako keby si sa ma opýtala, aký je môj obľúbený film či pieseň. Náročná otázka, lebo každý z režisérov je iný, ich tvorba je unikátna a vždy ponúka niečo zaujímavé, odlišné. To je aspoň pre mňa hlavné kritérium. Dostať trochu iný pohľad na svet, na známu skutočnosť, v neštandardnej forme, štruktúre či farbách. Hartley, s ktorým sme vlastne začali, bol pre mňa asi takou špecifickou srdcovkou. Jeho tvorba mi absolútne sadla, najmä ma uchvátil jeho minimalistický dialóg, herecké výkony, hudba. Až takmer poetické znázornenie lásky, násilia, komplikovanosti vzťahov, života ako takého a zároveň obrovské množstvo krásy. Ale v každom sa dá nájsť niečo krásne. Máme, podľa Teba, aj na Slovensku režisérov, ktorých by sme mohli zaradiť medzi „neznámych známych“? - Určite. Slovenský divák chodí veľmi málo na slovenský film. Nie je to vo svete až tak veľmi neštandardné či prekvapivé. Nedávno som sa na túto tému rozprávala s jedným Kanaďanom. Aj ich krajina, napriek tomu, že je väčšia a bohatšia, má rovnaký problém. Mainstreamová, najmä americká kinematografia, vytláča film pre možno trochu náročnejšieho diváka. Je to škoda. Čo je v projekte vašou najväčšou ambíciou? Keď nie všetko, čo z vašich plánov by sa malo podariť uskutočniť, aby ste boli spokojní? - Ja asi nikdy nebudem úplne spokojná s čímkoľvek, čo robím. Stále ma niečo ženie dopredu a ďalej. Čo však považujem v projekte za najdôležitejšie, je zrealizovať projekcie a spraviť z nich pravidelne sa opakujúce, známe podujatie, na ktoré sa ľudia radi prídu pozrieť a skutočne sa tam rozkrúti filmový obchod a zrodia sa ďalšie projekty, ktoré zasa niečo pohnú o krôčik vpred. Rasťo a ja sme vyštudovaní ekonómovia, ktorí podľahli tlaku svojich pragmaticky zmýšľajúcich rodičov, ktorí nám vštepovali do hlavy, že s ekonómiou sa vo svete nestratíme. Do určitej miery možno mali pravdu. Môžem hovoriť len za seba, ale mne určite moje štúdium dodalo trochu pôdy pod nohami a pragmatickejšie rozmýšľanie. Filmoví nadšenci sme už roky. Rasťa, aj napriek tomu, že nevyštudoval filmovú vedu, považujem za jedného z najväčších znalcov filmu ako takého vo svojom okolí. On mi vždy vie povedať, ako sa kto volá, čo urobil, do akého filmového prúdu či éry ho zaradiť. Rasťo pracoval ako koordinátor poroty na Bratislavskom medzinárodnom filmovom festivale a posledné dva ročníky som mu pomáhala. Momentálne spolupracujem na organizácii druhého ročníka Filmovej školy Bratislava. Robíme rôzne veci a uvidíme, kam nás nakoniec vietor zaveje. Zhovárala sa Michaela Pašteková

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984