Reklama
Reklama

Ona alebo ja

„Ona alebo ja“, takto pomenoval charakter volebného súboja predčasných volieb v Nemecku samotný kancelár Gerhard Schröder. A tak sa aj deje. Ako býva zvykom, súboj sa sústredí na hlavných kandidátov.
Počet zobrazení: 1674
6-m.jpg

„Ona alebo ja“, takto pomenoval charakter volebného súboja predčasných volieb v Nemecku samotný kancelár Gerhard Schröder. A tak sa aj deje. Ako býva zvykom, súboj sa sústredí na hlavných kandidátov. Dva týždne pred voľbami si o viac ako 10 percent viac nemeckých voličov želá za kancelára sociálneho demokrata Schrödera namiesto Angely Merkelovej, kandidátky kresťanských demokratov. No čo sa týka pozícií strán, tu sa SPD zastavila na hranici o 10 – 12 percent za opozičnou CDU. A keďže v Nemecku sa ešte stále volia strany, všetci, ale naozaj všetci predpokladajú jasné volebné víťazstvo opozičnej CDU, a tým koniec éry G. Schrödera. Za takýchto okolností nastúpili hlavní lídri do kľúčového dejstva volebného súboja, televízneho duelu. Chrbtom k múru Pre tých, ktorí príliš nesledujú nemeckú politiku, krátky úvod do situácie. Červeno-zelená vláda, ktorá v Nemecku vládne od roku 1998, má jeden veľký problém. Napriek reformám a pozitívnym zmenám v rôznych oblastiach sa jej s kľúčovým problémom krajiny – slabým ekonomickým rastom a vysokou mierou nezamestnanosti – nedarí pohnúť z miesta. Najmä sociálni demokrati pod ťarchou vládnych reforiem a ich nedostavujúcich sa efektov stratili výraznú časť podpory vo verejnosti. Po jedenástich prehratých krajinských voľbách za sebou sa kancelár Schröder odhodlal k zásadnému rozhodnutiu, vypísaniu predčasných volieb. Ešte rok trvajúce defenzívne „dopotácanie sa“ do riadnych volieb, navyše s dokonale rozvrátenou parlamentnou frakciou a stranou, ktoré by ho priviedlo k drvivej volebnej porážke, vymenil za „útek vpred“. A tak sa Nemecko ocitlo v letnej volebnej kampani. Napriek problematickému štartu opozičnej CDU hrajú všetky karty v prospech konzervatívcov. V krajine vládne silná nespokojnosť s vládou a vôľa po zmene, CDU sa teší vysokej podpore, ľavicový elektorát je navyše roztrieštený vznikom novej Ľavicovej strany. Aj samotná volebná kampaň CDU tento rok pôsobí profesionálnejším dojmom. Podčiarknuté a sčítané, všetko poukazuje na zmenu vládnej garnitúry o 14 dní. V rozpore s tým pôsobí kancelár Schröder, ktorého mítingy podľa očitých svedkov ani náhodou nepripomínajú rozlúčkové turné, naopak, kancelár sa stretáva skoro výlučne s pozitívnymi reakciami ľudí a vo svojich vystúpeniach je takpovovediac „v plnom bojovom nasadení.“ S týmto obrazom napokon korešpondujú aj čísla podpory kancelára ako osoby. Napriek katastrofálnym známkam vlády, napriek mimoriadne slabej podpore jeho strany si Schröder ako osoba aj v aktuálnom súboji so svojou vyzývateľkou udržiava bezpečný odstup. Z toho vyplýva jednoduchý záver: Schröder je jediný tromf, na ktorý môže SPD vsadiť všetko čo má, resp. čo jej ešte ostalo. „Mediálny kancelár“ v hodine H „Spolieham sa na posledných 14 dní, pretože už zo skúsenosti vieme, že čím ďalej, tým viac voličov sa rozhoduje ‚na posledných metroch. A je tu tiež veľká skupina okolo 30 percent nerozhodnutých.“ Týmto argumentom odbíja kancelár nepríjemné otázky na svoje beznádejné vyhliadky vo voľbách. Ak toto myslí kancelár úprimne a na iné sa v podstate ani spoliehať nemôže, potom existuje len jedna udalosť, ktorá môže zvrátiť priebeh súboja aspoň sčasti na jeho stranu. Televízny duel s A. Merkelovou je bez diskusie kľúčovým momentom volebného súboja. Na žiadnom megamítingu, v žiadnej talkshow, ani rozhovorom pre všemocný bulvárny Bild nie je možné jediným výstupom zasiahnuť taký počet voličov. Pred troma rokmi si k televízorom sadlo 15 miliónov Nemcov. Tohtoročnú reprízu podľa prieskumov plánuje sledovať 69 percent voličov. To znamená, že dnešný dojem sa naozaj počíta. V nepriaznivej situácii je kancelár aj vďaka ďalšiemu významnému faktoru televíznych duelov. Známemu faktoru „očakávaní“. V podstate tu ide o to, že hodnotenie politikov v dueloch tohto druhu zo strany verejnosti sa vždy odvíja od očakávaní. V dnešnom prípade to znamená toľko, že drvivá väčšina očakáva víťazstvo „mediálneho kancelára“ Schrödera. To však znamená, že ak Schröder fakticky duel vyhrá, v podstate len naplní očakávania, duel ničím neprekvapí a takisto ničím podstatným nepohne. Schröder je teda aj pod tlakom očakávaní. Merkelová naproti tomu štartuje s podstatne nižšie položenej latky. Stačí jej, aby uhrala s kancelárom vyrovnanú hru. Dokáže, že má formát kancelára, a už to je jej výhra. Presne na tomto modeli obstál v televíznom dueli v USA roku 2000 G. W. Bush proti A. Gorovi, od ktorého všetci očakávali jasnú prevahu. Bush prekvapil a ako to skončilo, všetci vieme. Rozdielne šance, rozdielne ciele Z tejto jednoduchej rovnice vyplýva pre kancelára jasný cieľ: okrem demaskovania plánov opozície ako nereálnych a sociálne absolútne nevyvážených a výpočtu vlastnej pozitívnej vládnej bilancie je prvoradým cieľom dostať oponentku z rezervy, využiť jej neporovnateľne slabšiu mediálnu skúsenosť, vyviesť ju z konceptu a doviesť k nejakému prešľapu, zaváhaniu, zmiešaniu pojmov alebo inému „kiksu“. A tak demonštrovať kontrast vlastnej sebaistoty, štátnického formátu s druholigovou političkou nepripravenou viesť jednu z najdôležitejších krajín Európy v neistých časoch. Len takýto prepad Merkelovej by mohol priniesť zásadný zvrat v posledných týždňoch volebného súboja. Merkelovej hra a ciele sú zdanlivo jednoduchšie. Nálada zlyhania vlády v kľúčových oblastiach je v krajine dostatočne silná na to, aby stačilo na nej takpovediac jazdiť a k tomu dôveryhodne demonštrovať pripravenosť na úspešnejšie vládnutie. Šéfka CDU má návyše v rukách tromf tej najvyššej kvality. Ten znie asi takto: „Ak sa nám nepodarí v nasledujúcich rokoch výrazne znížiť počet nezamestnaných v našej krajine, nezaslúžime si byť znovuzvolení.“ Toto povedal G. Schröder v roku 1998. A väčšiu zbraň do rúk svojim oponentom dať ani nemohol. Jednu ťažšiu úlohu však Merkelová predsa len mala. V priamej konfrontácii s mediálne zdatným Schröderom musela dokázať, že má dostatok „vodcovskej sily“ a kancelárskeho formátu porovnateľného so Schröderom. Očakávania naplnené, prekvapenie sa nekonalo Toto boli ciele. A ako to po hodine a pol konfrontácie v priamom prenose dopadlo? V prvom rade sme mohli vidieť veľmi kvalitnú politickú diskusiu. Duelanti predviedli miestami až prehnane vecnú a odbornú diskusiu s minimom prázdnych fráz a takisto živú diskusiu, ktorej nechýbala ostrosť priamych aj nepriamych vzájomných útokov. Jednoducho dobrý politický zážitok a pre voliča pomôcka pri rozhodovaní. Okrem iného takáto diskusia poukazuje na to, že v krajinách s demokratickou tradíciou systém dlhodobej medzistraníckej a vnútrostraníckej konkurencie nemôže do vrcholných politických pozícií nikdy vygenerovať podpriemerného lídra. A to rozhodujúcim spôsobom určuje kultúru a kvalitu politickej diskusie v krajine. Pokiaľ ide o praktickú rovinu, drvivá väčšina pozorovateľov sa zhodla na tom, že duel skončil podľa očakávania, teda v ňom zvíťazil kancelár Schröder a duel ako taký nič prekvapujúce nepriniesol. V štátnickom formáte, kľude a sebaistote prezentácie, ale miestami aj znalosti faktov Schröder, samozrejme, prevyšoval svoju oponentku. Väčšina však zároveň bola príjemne prekvapená kompetentnosťou a pohotovosťou šéfky konzervatívcov. Bleskové telefonické prieskumy po relácii uvádzali ako jednoznačného víťaza kancelára Schrödera, no nielen v jeho tradičných silných kategóriách sympatií a sociálnej spravodlivosti, ale tiež v oblastiach dôveryhodnosti, v schopnosti viesť krajinu, a v téme daní diváci dokonca prisúdili väčšiu dôveryhodnosť kancelárovi. V oblasti hospodárstva a pracovných miest mala miernu prevahu A. Merkelová. Napriek jasnému televíznemu víťazstvu – a čo je podstatné, aj v skupine nerozhodnutých voličov – sa kancelárovi hlavný cieľ splniť nepodarilo. Kontrast formátov osobností Schröder – Merkelová bol síce evidentný, no šéfka CDU ani na sekundu nezaváhala, teda nezlyhala, v podstate mu bola štandardnou súperkou. Dôstojný odchod Skutočný výsledok televízneho duelu a jeho dosah na volebné nálady bude možné odmerať až za 3 – 4 dni, keď bude relácia a jej výsledok zanalyzovaná a zinterpretovaná všetkými politickými redakciami krajinami a takto zostrihaná „presiakne“ do širokej verejnosti. Už dnes však môžeme povedať, že zásadný zvrat volebného súboja neprinesie. Je síce pravda, že „Schröder-efekt“, ako ho nazval šéf kampane SPD z roku 2002 M. Machnig, sa sčasti vrátil na scénu a dal SPD do posledných dní dodatočnú energiu. Je tiež možné, že SPD skončí s relatívne slušným výsledkom okolo 33 – 34 percent, najmä zásluhou kancelára Schrödera. Napriek tomu na fakte, že budúci vládu bude skladať opozičná CDU, sa už asi nič nezmení. A tým sa nič nezmení ani na viac ako pravdepodobnom fakte, že politická kariéra kancelára Schrödera sa 18. septembra končí. Ten totiž vládnu spoluprácu s novou ľavicou zásadne vylúčil. Už dnes je však jasné, že to nebude potupný, porazenecký odchod kancelára, ktorý zlyhal. Naopak, forma a štýl, aké si pre svoj odchod zvolil G. Schröder, naznačuje úplne iný obraz.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama