Ústava pre koho?
Za pretrvávajúcich ozbrojených konfliktov, popráv a prestreliek finišovali rokovania o novej irackej ústave, ktorá má nahradiť dočasnú ústavu schválenú minulý rok. Nová ústava má otvoriť cestu voľbám v decembri tohto roku, z ktorých by mal vzísť nový iracký parlament. Ústava sa pripravovala pod obrovským časovým tlakom zo strany Američanov, ktorí chceli kľúčových hráčov v rokovaniach primäť k tomu, aby bol dodržaný termín stanovený na posledný augustový týždeň. Aj keď sa tento termín napokon štyrikrát predĺžil, kompromis sa dosiahnuť nepodarilo. Niekoľkomesačnú prípravu ústavy sprevádzali siahodlhé spory medzi predstaviteľmi hlavných irackých národnostných a náboženských skupín. Nezhody medzi vládnucou koalíciou šíitov a Kurdov a sunnitskou menšinou poznamenali aj konečný výsledok. Ústava bola do parlamentu predložená bez podpisu zástupcov sunnitov a v takejto podobe pôjde aj na ratifikáciu irackými občanmi, ktorá je plánovaná na 15. októbra. Spory o federalizmus Azda najväčšie spory pri príprave ústavy sa týkali federatívneho usporiadania Iraku. Kurdi a šíiti totiž presadili text, ktorý Irak definuje ako federálnu republiku. A to sunnitskí arabskí lídri jednoznačne odmietajú. Federálne usporiadanie krajiny je podľa nich nástrojom na dezintegráciu krajiny. „Neriaďte sa ústavami nevercov,“ vyhlásil v tejto súvislosti vplyvný sunnitský klerik Šejk Mahmúd al-Sumaidej v bagdadskej mešite. „Nechceme ústavu, ktorá prinesie prekliatie a rozdelenie tejto krajiny.“ Práve sunnitmi obývaný stred Iraku je na rozdiel od severnej autonómnej oblasti Kurdistanu a šíitmi obývaného juhu, ktoré oplývajú obrovským bohatstvom ropy, na ropné zásoby chudobný. A to podľa sunnitov môže viesť k tomu, že by sunnitské provincie prišli o nemalé príjmy z ťažby ropy. Aj keď tento spor napokon návrh ústavy vyriešil tak, že príjmy z ropy sa budú rozdeľovať centrálne pre všetky iracké regióny pomerne podľa počtu ich obyvateľov, nepáči sa im samotný fakt, že by mali byť akýmsi klinom medzi severnými Kurdmi a južnými šíitmi. K argumentu o dezintegrácii krajiny výrazne prispela aj skutočnosť, že v priebehu rokovaní si Kurdi začali nárokovať právo na vystúpenie z federatívneho zväzku a zas šíiti prišli s požiadavkou na vytvorenie autonómneho južného regióne podľa vzoru severného Kurdistanu, ktorý by zaberal polovicu z 18 irackých provincií. Na nátlak USA napokon šíiti vo veci federalizmu urobili ústupok a s Kurdmi sa dohodli na alibistickom riešení, podľa ktorého podrobnosti irackého federatívneho usporiadania dohodne až budúci iracký parlament. Sunniti napriek takýmto „úpravám“ ústavu podpísať odmietli. Ústava podľa Američanov Aj keď sa to predstavitelia USA pokúšajú zastierať, ich vplyv na prípravu ústavy je evidentný. Keď už boli rokovania na zamrznutom bode, v záujme získania podpory sunnitov americký prezident Bush vyvolával šíitskemu lídrovi Abdulovi Azízovi al Hakimovi a žiadal ho o ústupky, a to tak v otázke už spomínaného federalizmu, ako aj v otázke tzv. debaatifikácie, t. j. zabránenia členom strany Baas – sunnitskej strany bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna dostať sa do akýchkoľvek verejných pozícií. Predstavitelia USA dokonca rokovali so šíitskym klerikom Ajatolláhom Alím al-Sistáním, len aby dosiahli kompromis prijateľný pre hlavnú etnickú a náboženskú skupinu v krajine. Úplne zarážajúce je však to, že veľvyslanec Spojených štátov Zalmay Khalilzad podľa slov kurdských a sunnitských vyjednávačov vraj sám navrhoval, aby islam bol v ústave definovaný ako „primárny zdroj“ práva. Takýto krok svedčí len o tom, že v záujme dokončenia na ústavy Američania upustili od svojich predstáv o sekulárnom charaktere irackého štátu a od výhrad, ktoré mali voči potenciálnemu vplyvu islamu na riadenie štátu. Islamské právo v ústave Zakotvenie islamu v ústave bolo pritom jednou z najväčších otázok pri rokovaní. Podľa konečného návrhu ústavy sa islam stal – namiesto „primárneho zdroja práva“ - „hlavným zdrojom“ práva, pričom nijaký zákon nesmie byť v rozpore s islamskými a demokratickými štandardmi alebo „so základnými právami a slobodami uvedenými v ústave“. Kritici ústavy však v tejto súvislosti poukazujú na to, že by to mohlo znamenať porušovanie práv žien, keďže podľa islamského práva šaría ženy nemôžu dediť rovnaké množstvo peňazí ako muži a zároveň im je zakázané podať návrh na rozvod. Navyše, hodnota ich svedeckej výpovede na súdoch sa považuje len za polovicu hodnoty výpovede mužov. Na druhej strane sa však v ústave prekvapujúco objavil jeden progresívny prvok, ktorý zaručuje minimálne 25-percentné zastúpenie žien v parlamente. A takýto pomer sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť viacerým vyspelým západným demokraciám. Aká perspektíva pre ústavu? Po schválení vo federálnom zhromaždení sa ústava bude distribuovať v náklade päť miliónov kusov medzi irackých občanov. Ľudovému plebiscitu bude predchádzať rozsiahla vládna kampaň za jej podporu. Sunnitskí lídri budú robiť opak. Jeden z prominentných sunnitských vodcov sa už nechal počuť, že urobí všetko pre to, aby obyvatelia krajiny v referende neschválili návrh novej irackej ústavy. Inou otázkou je, aký bude výsledok hlasovania. Aj keď sunniti dnes tvoria len jednu pätinu 26-miliónového obyvateľstva Iraku, v referende by ústavu dokázali vetovať, a to v prípade, keby dve tretiny voličov v troch z 18 irackých provincií hlasovali proti ústave. Práve toľko je totiž potrebných na neschválenie návrhu. Sunniti pritom tvoria väčšinu v štyroch provinciách. Zápornému výsledku referenda nasvedčuje aj to, že sunnitskí voliči sa začali masovo registrovať na októbrové hlasovanie. Tým chcú predísť taktickej chybe, ktorej sa dopustili v januárových parlamentných voľbách, ktoré bojkotovali, čím dosiahli absolútne nedostatočné zastúpenie v parlamente. V prípade, žeby ústava napriek sunnitskému odporu predsa len prešla, nebude možné hovoriť o jej legitímnosti. Ústava môže byť legitímna len vtedy, ak sa k nej hlásia všetky štátotvorné národy v krajine. Ináč sa irackí lídri budú musieť vrátiť k rokovaciemu stolu a začať úplne odznova. Tentoraz možno s lepším výsledkom. Tým horším scenárom by bolo, keby sunniti zrealizovali svoje vyhrážky a v krajine rozpútali občiansku vojnu.
