Reklama
Reklama

Ukrajinská pomarančová korupcia

Nebolo to tak dávno, čo svetové spoločenstvo najvyspelejších demokratických štátov pomáhalo Ukrajine zbaviť sa skorumpovanej vládnucej garnitúry. V januári tohto roka sa ujal prezidentského úradu „kráľ oranžovej revolúcie“ Viktor Juščenko.
Počet zobrazení: 959

Nebolo to tak dávno, čo svetové spoločenstvo najvyspelejších demokratických štátov pomáhalo Ukrajine zbaviť sa skorumpovanej vládnucej garnitúry. V januári tohto roka sa ujal prezidentského úradu „kráľ oranžovej revolúcie“ Viktor Juščenko. Vo februári dostala dôstojný post predsedníčky vlády „princezná oranžovej revolúcie“ Júlia Timošenková. Dve ikony nekrvavej revolúcie sa stali miláčikmi západného sveta, ktorý pohotovo presúval Ukrajinu na mape východnej Európy z ruskej zóny vplyvu do svojej. Ako blesk z jasného neba preto zarazila západný svet 8. septembra správa, že princezná upadla u kráľa do nemilosti. Juščenko Timošenkovú zosadil z premiérskeho kresla. Na prelome rokov sa do demokratickej budúcnosti na Ukrajine vkladali obrovské nádeje. Nezabudnuteľná Juščenkova tvár fascinovala západných štátnikov i verejnosť a hrdinu oranžovej revolúcie pozývali na vystúpenia do západných metropol. Prichádzal a všade šíril skalopevné presvedčenie, že jeho 50-miliónová vlasť čoskoro vbehne do košiara členov EÚ i NATO. Jeho hostitelia mu povzbudivo prikyvovali a zároveň vysvetľovali, aké podmienky musí jeho krajina overiteľne splniť. Nebolo ich málo a neboli ľahké, ale oduševnený Juščenko ich chápavo akceptoval ako logické a nevyhnutné. Inú rolu plnila v tom čase na domácej pôde nová premiérka. Okúzľujúca 44-ročná žena pútavého fotogenického zjavu menej lietala v oblakoch a viac sa zaoberala pragmatickými otázkami. Medzi jej hlavné poslanie patrilo nadviazať pracovné styky so skupinami proruských podnikateľov, na ktorých počas revolučných týždňov systematicky útočila. Jej plamenná kritika prehnitosti systému a plutokracie oligarchov vyvolala medzi Kučmovým establišmentom vlnu znepokojenia. Niektorí prevrátili kabáty už počas revolučných týždňov, ale mnohí sa cítili dostatočne silní, aby spoločne odolávali, najmä keď vedeli, že Timošenková si vlani pohnevala Moskvu. Ruská vojenská prokuratúra otvorila proti nej vyšetrovanie a vydala zatykač pre podozrenie z podplácania ruských generálov v roku 1995. Timošenková stála vtedy ako jedna z najbohatších podnikateliek Ukrajiny na špici holdingu Jednotné energetické systémy Ukrajiny. V radoch oligarchov sa tešila prezývke „plynárenská princezná“. Aj ukrajinská justícia viedla vyšetrovanie proti Timošenkovej, ktorá si dokonca odsedela v roku 2001 niekoľko týždňov vo vyšetrovacej väzbe kvôli obvineniam z korupcie a sprenevery. Dva roky predtým ju prezident Kučma vymenoval za vicepremiérku zodpovednú za energetiku. Vo vláde Viktora Janukovyča mala v tejto funkcii za úlohu zreformovať skorumpovaný energetický sektor Ukrajiny. Ako vidno, vysoké vzlety i hlboké pády sprevádzali Timošenkovú v absurdistických pomeroch východného suseda Slovenskej republiky dávno pred tým, ako rozhnevaná na Kučmu i Janukovyča vsadila na politickú opozíciu a nechala sa vyniesť na hrebeň revolučnej vlny. V radoch opozície sa jej presvedčovací talent umocnený magickým vzhľadom a silnou osobnosťou uplatnil v plnej kráse. Ako Johanka z Arku sa vrhla do verbálneho boja proti skorumpovaným starým štruktúram a mnohí Ukrajinci ju zasnene počúvali s otvorenými ústami. Základnú korupčnú rovnicu dáva – berie poznala zo všetkých strán a uhlov a teoreticky bola naozaj expertkou na túto bahnitú oblasť hospodárskeho a spoločenského života reálneho raného kapitalizmu na Ukrajine. Timošenkovej sa podarilo začiatkom roka do istej miery upokojiť časť oligarchov v bohatých priemyselných oblastiach Ukrajiny, ale mnohých iných proti seba poštvala málo transparentnými postupmi pri reprivatizácii štátnych podnikov. S viacerými záujmových skupinami lepšie vychádzal Timošenkovej rival, predseda Rady pre obranu a bezpečnosť Petro Porošenko (tento mesiac podal pre podozrenie z korupcie demisiu). Porošenko bol oligarcha, ktorý ako jeden z prvých prebehol k Juščenkovi a spolufinancoval jeho prezidentskú kampaň. Za odmenu očakával premiérske kreslo, ale uchmatla mu ho oslavovaná hrdinka oranžovej revolúcie Timošenková. To jej nezabudol a z pozície šéfa Rady pre obranu a bezpečnosť si dovoľovať liezť Timošenkovej do kapusty a zasahovať do reprivatizácie i rokovaní s Ruskom. Timošenkovej sa počas tohtoročného premiérskeho úradovania nepodarilo nakloniť si na svoju stranu Moskvu. Príliš si ju pohnevala vlaňajšími protiruskými vystúpeniami, ktoré tento rok príliš nezmierňovala. Ani jej úsilie o zmiernenie závislosti Ukrajiny od ruskej ropy a zemného plynu nenašli v Moskve priaznivú odozvu. Cena ruskej ropy podskočila z nižšej priateľskej na štandardnú svetovú. To pribrzdilo rast ukrajinskej ekonomiky. Pádom Timošenkovej vlády vstupuje Ukrajina do predvolebného obdobia, ktoré vyvrcholí marcovými parlamentnými a komunálnymi voľbami. Juščenkove prezidentské právomoci sa v dôsledku reformy politického systému od januára zredukujú v prospech parlamentu a vlády. Do volieb pôjdu asi Juščenko a Timošenková ako politickí súperi a nie je vylúčené, že vyjdú na svetlo korupčné odhalenia, ktoré skalia povesť jedného i druhého. Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama