Kto sa poučí?

Blamáž, ktorú si spôsobila americká vláda počiatočným ponechaním vyše milióna občanov trpiacich a umierajúcich v spustošenom meste New Orleans a v iných lokalitách, nebude rýchlo zabudnutá ani odpustená.
Počet zobrazení: 1111

Blamáž, ktorú si spôsobila americká vláda počiatočným ponechaním vyše milióna občanov trpiacich a umierajúcich v spustošenom meste New Orleans a v iných lokalitách, nebude rýchlo zabudnutá ani odpustená. Typické americké predsavzatia typu „nestrácajme čas jatrením starých rán a poďme ďalej“, sa na americkom pobreží Mexického zálivu nedarí realizovať tak rýchlo, ako by si to želala vláda. Nebráni jej v tom len vlastná nemohúcnosť, ale aj Matka príroda. Nedovoľuje Washingtonu, médiám a americkej verejnosti ľahko zabudnúť na silu a pokorujúcu moc prírodných síl, keď sú príliš, ba až systematicky dráždené bytosťami zvanými ľudské. Zatiaľ čo na televíznych obrazovkách sa v ostatných dňoch objavovali reportáže o navrátilcoch do niektorých predmestí a štvrtí vyše miliónovej aglomerácie New Orleans, pozornejší diváci si všímajú aj poveternostné správy z oblasti Karibského mora. Nie sú povzbudzujúce. V karibskej oblasti práve vrcholí každoročná, približne päť mesiacov trvajúca sezóna hurikánov a to znamená, že Katrinu striedajú ďalšie hurikány a tropické búrky. Ich vývoj a smerovanie sa dá predvídať a mapovať, ale stále nie dosť presne. Hurikány môžu strácať na sile, meniť sa na slabšie tropické búrky, ale aj naopak, tropické búrky sa môžu rozvinúť do rozmerov, mohutnosti, rýchlosti a ničivosti hurikánov. Povrchová teplota už aj tak teplých tropických vôd hrá pritom kľúčovú rolu. Zvyšovanie priemernej teploty čo i len o desatinky stupňa zlepšuje podmienky na častejšie formovanie búrok a hurikánov. Ak je svetové hospodárstvo postavené na rastúcej spotrebe energie a spaľovaní fosílnych palív, nemožno sa čudovať akcelerácii otepľovania povrchu Zeme. Ak je samotná existencia súčasných ekonomických systémov založená na zvyšovaní výroby a spotreby, treba rátať s rastúcim produkovaním skleníkových plynov a s ostatnými faktormi spôsobujúcimi otepľovanie. Ak je strašidlom všetkých prezidentov a politických strán stagnácia tohto modelu ekonomiky, tlaky na obnovovanie a urýchľovanie jej rastu nútia všetkých prehliadať klimatické dôsledky tohto sebadeštruktívneho systému. Ak stagnujúca eurozóna závidí dynamickejšej americkej a najmä čínskej a indickej ekonomike mnohopercentné ročné rasty, musí sa rátať aj s cenou za napredovanie tohto druhu. Otepľovanie má za následok aj topenie ľadovcov a zvyšovanie hladín svetových oceánov. Znamená to, že ľudské sídla ležiace na pobrežiach by mali neodkladne začať uvažovať o tom, ako – a či vôbec – sa majú chrániť pred stúpajúcou hladinou. Náklady budú astronomické. Najmä ak ležia pod ňou, ako napríklad veľká časť územia New Orleans. Mínusová či nulová nadmorská výška New Orleansu logicky núti mesto, štát Louisianu a federálnu správu starať sa o dodržiavanie technických a bezpečnostných opatrení na zabránenie povodní a na riešenie ich následkov. Evakuácia obyvateľstva patrí k prvoradým prvkom všetkých plánov. Pri hodnotení niekoľkodňového takmer zamrznutia akcieschopnosti celého záchranného systému sa všade šírili výhovorky na nedostatok peňazí a personálu potrebného na zasahovanie pri pohrome enormných Katrininých dimenzií. Federálna vláda škrtala rozpočet na protizáplavové opatrenia, a preto sa vraj nemožno čudovať tomu, že prívalové vlny zaplavili 80 percent územia New Orleans. Armádne ženijné zbory žiadali pre ochranné projekty v meste v rozpočte na vlaňajšok 11 miliónov dolárov a dostali polovicu. Do tohtoročného rozpočtu predložili požiadavku 22,5 milióna dolárov a dostali štvrtinu. Na budúci rok im Bushova vláda zamýšľala vyčleniť iba 2,9 milióna dolárov. Takéto i ďalšie čísla a okolnosti už nie sú hlavným predmetom diskusií v amerických médiách. Tie sa zameriavajú na vizuálnejšie záležitosti a podľa možnosti na vlievanie optimizmu americkým televíznym divákom. Aj tí, čo v zahraničí sledujú vývoj situácie v Mexickom zálive, sú zásobovaní radostnejšími reportážami o postupnom návrate života do oblasti. Príjmy mestskej pokladne New Orleans závisia vo veľkej miere od prílevu turistov a otcovia kolísky jazzu im už odkazujú, že môžu prísť o také tri mesiace. Zatiaľ im zostáva mesto podľa platného úradného evakuačného výnosu prakticky zatvorené. Federálna vláda a súkromní investori sľubujú investovať do obnovy mesta desiatky miliárd dolárov. Prezident George W. Bush si je vedomý, že úspech alebo neúspech bezprostredného rekonštrukčného úsilia sa odrazí na budúcoročných voľbách do Kongresu. Ak sa počas tohtoročnej hurikánovej sezóny príroda znovu nevyvŕši na nešťastnom meste New Orleans, budú mať kandidáti Bushovej Republikánskej strany nádej na zvolenie (najmä ak sa jemne, ale zrozumiteľne dištancujú od prezidentovej doterajšej línie). Najbližšie prezidentské voľby sa však konajú až v roku 2008. Pravdepodobnosť zopakovania a prekonania ničivej Katriny, prípadne niekoľkých Katrín, je dovtedy vysoká, blízka istote. Predvídavo uvažujúci kandidáti by preto mal zaradiť Bushom zanedbávanú ekológiu medzi hlavné priority svojich programov. Niektorí by museli prekročiť svoj tieň. Neoľutovali by. Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984