Analytické kantovanie alebo variácie na Kanta podľa Thomsona

Medzi filozoficky orientovanými vydavateľskými projektmi na Slovensku nie je veľa tak jednoznačne oceneniahodných počinov ako edícia Osobnosti filozofie vychádzajúca vo vydavateľstve Albert Marenčin Vydavateľstvo PT. Ako uvádza už charakteristika samotného vydavateľa, „edícia osobnosti filozofie je súbor krátkych monografií, ktoré sprostredkúvajú základné myšlienky a kontext tvorby najvýznamnejších filozofov od čias antiky a po súčasnosť“. A keď ide o monografie o najvýznamnejších filozofoch, je len samozrejmé, že medzi mapovanými osobnosťami musí byť i život a dielo Immanuela Kanta. Emmanuel Kant patrí medzi hlavné postavy filozofického myslenia vôbec. Nielenže sa v jeho diele zbieha viacero základných prúdov novovekého uvažovania (racionalizmus, empirizmus, osvietenstvo i romantizmus) a nie je vari ani témy, ktorú by svojím radikálne novým spôsobom myslenia nepoznačil, ale sám založil i celkom novú (a ako sa neskôr ukázalo, i veľmi inšpiratívnu a vplyvnú) tradíciu filozofického prístupu, ktorý býva označovaný ako transcendentálny idealizmus. Bez jeho diela by nebola vôbec predstaviteľná nemecká klasická filozofia, jeho vplyv možno sledovať vo francúzskej filozofii a napriek tomu, že sám zo svojho rodného Königsbergu takmer vôbec nevycestoval, s rezíduami jeho filozofie dodnes zápasí i anglosaská filozofia. Dôkazom toho je napokon i predstavovaná kniha Garretta Thomsona Kant, ktorá vyšla v spomínanom vydavateľstve koncom minulého roka. To, že pri zostavovaní edície siahli pre skicovanie Kantovho profilu po texte Garretta Thomsona, nie je iste náhoda. Preklady univerzitných prednášok tohto autora sa osvedčili už v prípade dvoch kníh edície, a síce v sprístupnení Johna Lockea a René Descarta. Voľbu Thomsona možno teda chápať i ako stávku na istotu. Aspoň čo sa týka fundovanosti jeho výkladu. Thomson predstavuje Kanta takpovediac anglosasky – presnejšie v duchu analytickej filozofie. A to nielen z hľadiska terminológie a voľby zásadných problémov, ale i spôsobu argumentácie a vnímania celej šírky Kantovho filozofického odkazu. Tomu zodpovedá i obsahové členenie predkladanej knihy.Autor v nej začína stručným predstavením života a osobnosti kráľoveckého génia a v duchu polarít poukazuje na kantovské prekračovanie wolfovsko-leibnizovskej tradície racionalizmu a humovského empiricizmu. Trochu menej sa venuje vplyvu Newtona či dobovej vedy, aby načrtol chronológiu Kantových hlavných spisov. Dominantnú časť predkladaného skúmania tvorí analýza Kantovej Kritiky čistého rozumu. V Thomsonovom ponímaní však nejde len o akési školské či učebnicové predstavenie základných tém tohto diela, ale zároveň i o hlbšie metaúvahy a hodnotenia Kantových prístupov. Jednou z hlavných tém je identifikovanie a rozlíšenie tzv. psychologickej, resp. pojmovej interpretácie Kantovho transcendentálneho idealizmu. Kant prekonal spory empiristov a racionalistov tézou, že naše poznanie pramení tak z apriórnych formách rozumu (apriórne nazeracie formy – priestor a čas, čisté umové pojmy – kategórie + transcendentálnu jednotu apercepcie), ktoré sú však samy osebe prázdne, kým nie sú v spojení s obsahmi sprostredkovanými skúsenosťou, ako i dátach zmyslovej skúsenosti. Samotná skúsenosť poznávajúceho subjektu je však vždy determinovaná práve apriórnymi formami jeho kognitívneho aparátu. Kant tak naznačil, že človek nepoznáva veci také, aké sú samy osebe (noumenon), ale spoznáva ich iba také, aké sú pre nás (fenomenon). Predmety nášho intelektuálneho sveta sú teda transcendentálne ideálne (len ako obsahy či produkty mysle), ale zároveň i empiricky reálne, nakoľko sú skutočné a identické pre každú rozumnú bytosť. Dôsledky tohto prevratného spôsobu uvažovania, ktorý Kant sám označil za kopernikovský prevrat, sú ďalekosiahle. Na jednej strane tak Kant ohraničil oblasť možného poznania len na oblasť možnej skúsenosti (nebudeme môcť mať poznanie o veciach principiálne neprístupných našej mysli – noumenonoch), čím nie je v oblasti vedenia podať napríklad dôkazy existencie či neexistencie Boha, sveta či nesmrteľnosti duše. Ako istú kompenzáciu však na druhej strane tento prístup umožňuje vysvetliť existenciu apriórne platných faktuálnych súdov (empiristicky neriešiteľný problém), ba dokonca existenciu vedy ako takej. Platnosť vedeckých tvrdení teda nespočíva v poznaní skutočnej podstaty vecí osebe, lež skôr z psychologicko-logickej nevyhnutnosti nimi ponúkaných tvrdení. Nevyhnutnosť právd o svete teda spočíva v nemožnosti iného spôsobu poznávania a súdenia. A práve tu sme pri najzaujímavejšej časti Thomsonovej interpretácie.Thomson rozlišuje medzi umiernenou a silnou podobou transcendentálneho idealizmu. Pri umiernenej, ku ktorej sa sám hlási, nechápe noumenony ako odlišnú nepoznateľnú časť sveta, lež skôr ako akési absolútne hľadisko, ktoré je prístupné len Bohu. Silná interpretácia však Ding an sich prezentuje ako nám neprístupné predmety a fenomény ako produkty (idey) ľudskej mysle. A práve hodnoteniu metafor používaných pre modely vysvetľujúce Kanta v silnej podobe transcendentálneho idealizmu (okuliare, továreň, psychologický výklad) venuje Thomson veľkú pozornosť. Často sa stáva, že interpretátori Kanta obmedzujú svoje úvahy len na prvú z troch Kantových kritík – Kritiku čistého rozumu. Tomuto pokušeniu do veľkej miery podľahol i Thomson. V poslednej tretine knihy sa však môžeme stretnúť i s analýzou morálno-filozofických, náboženských, politických či teleologických myšlienok klasika nemeckej filozofie. Nepochybne nie štandardne a osviežujúco pôsobí i krátka analýza Kantových vedeckých postojov vychádzajúca najmä z interpretácie Metaphysische Anfangsgründe der Naturwissenschaft. Je len pochopiteľné, že napriek všetkému úsiliu nedá sa celkom dobre možné zhrnúť rozsiahle a nesmierne novátorské dielo Immanuela Kanta v knižôčke takého útleho rozsahu ako je ponúkaná Thomsonova monografia. Množstvo pozoruhodných kantovských tém tak zostáva nenačrtnutých. Napriek tomu je predkladaná kniha výnimočným projektom, ktorý presviedča o fundovanosti jeho autora. A hoci svojím analytickým poňatím nemusí vždy imponovať „ortodoxným kantolíkom“ a ani úrovňou a terminológiou nepatrí medzi šlabikárové číta-nie pre úplných začiatočníkov, svoj cieľ iste splnila. Núti totiž premýšľať a vidieť veci v nových súvislostiach. A čo už môže byť väčšou poctou pre zakladateľa transcendentalizmu (skúmajúceho samotné podmienky možnosti poznania) a kritického prístupu ako odvaha poznávať (Sapere aude!), a to kriticky i jeho vlastné dielo? Autor je filozof (Thomson, Garrett: KANT. Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava 2004)