Namiesto svíň voly
Udalosti týchto dní na našej politickej scéne nútia každého slušného človeka prehodnotiť svoje minulé, dnešné, ale aj budúce kroky. Niežeby slušní ľudia nemali dostatok priestoru na zamýšľanie sa (pravicová krutovláda ich vytrvalo generuje), ale udalosti posledných dní presiahli všetky medze aj tej najšpinavšej „slušnosti “, akú pospolitému ľudu predvádzajú „ľudoví“ i kresťanskí „DEMOKRATI“. Na kravských trhoch, na ktoré si určite mnohí skôr narodení pamätajú, sa okrem kráv, sliepok a vajíčok predávali aj svine a voly. Kravské trhy sú v našich končinách už dávno minulosťou, no svine a voly sa veselo predávajú. Pokiaľ bolo svíň na hradnom vŕšku dosť, trhový mechanizmus spoľahlivo fungoval. Čo bolo, bolo. Povedal by klasik. Život ukázal, že svine v záprahu vládnej káry nestačia. Trh vyriekol jasný dopyt. Dopyt po VOLOCH. V jednom majú naši vládni pravdu. Trh u nás funguje. Aspoň na hradnom vŕšku. Z útrob „ľudovostraníckej“ stajne ich jej gazda pohotovo vytiahol. Krásna, čerstvá, „vypočinutá pára“. Nik ich ani len zabučať nepočul. Ako sa na volov patrí, aj politicky odborne vykastrované. Rany po kastrácii sú ešte čerstvé, dokonca od kupca s južanským prízvukom sú pochybnosti, či sú tie volky navyknuté ťahať, ale o tom po tom. Zavládla všeobecná spokojnosť. Úspešný kmotor síce tára, že mu volky utiekli a rovno do stajne kmotra, čo kupoval, nuž ale aj ten Kukučínov podobne tárau o jalovičke. Rovnako však jedným dychom dodáva, že električku, „čo bou kedisi na borg kúpiv“, už veru do grajciara vyplatiu. To sa kmotri až tak sťali? Ešte že kmotrík grajciare nepotratiu a tie chúďata volky vedeli kam ísť. Jedno je isté, kára sa pohla. Čo už, nechajme kmotrom ich volky, svine i káru. Starajme sa o seba. Opäť je tu boj o moc a korytá. Aj mnohí poctiví ľudia sa budú usilovať o zisk, o pozície, z ktorých môžu ovplyvniť chod veci verejných. Mnohí hľadajú pozíciu, miesto, z ktorého by na piedestál moci dosiahli. Nie pre plnosť svojho žľabu, ale pre ľahší život tých, ktorých koleso „zúriaceho blahobytu“ nemilosrdne drví. Miesto poctivcov tohto typu nikdy nebolo, nie je a ani nemôže byť na kandidátkach po boku týchto kupcov a ich regionálnych prisluhovačov. Nemôže byť pri svinských žľaboch ani volských válovoch. Toto sú „Kainove znamenia“, znamenia nezmazateľné. Kto k svinskému žľabu hlavu skloní, sviňou sa stane, k volskému valovú kto stane, volom je a volom zostane. Na záver sa aspoň symbolicky musím ospravedlniť tým úbohým zvieratkám. Z nich mal človek vždy úžitok. Z tých ich ľudských atráp cítiť len smrad a špinu. Ak by sa niekto chcel vyhovárať, že nevedel a nevidel nech. Ale cítiť musel. Ibažeby to prehlušil jeho vlastný smrad. A ešte jedna prosba všetkým, ktorí sa v nastávajúcej sérii volieb dostanú na kandidátky. Vážte, prosím, svoje kroky, aby ste to aspoň sami so sebou vydržali. Pred vlastným smradom sa totiž utiecť nedá. (Meno a adresa autora sú v redakcii)
