STV upadla do ťažkej schizofrénie

Verejnoprávna Slovenská televízia šokovala kultúrnu obec ďalším insitným kúskom: podpísala zmluvu o spolupráci s výkladnou skriňou bulváru – denníkom Nový čas. Prvé ovocie tejto spolupráce mali diváci STV možnosť vidieť v hlavnom spravodajstve, kde propagovali nový bulvárny nedeľník. A Nový čas zasa „náhodou“ pristihol člena manažmentu STV Branislava Záhradníka v ľúbostnom objatí s Martinou Šindlerovou... Trápne na tejto nedôstojnej strate dobrého vkusu nie je len spreneverenie sa samotnému obsahu verejnoprávnosti. Celý škandál nadobúda pikantnú príchuť, keď si uvedomíme, že STV už dlhodobo vystupuje ako mediálny partner konzervatívneho časopisu Týždeň, ktorý v tej istej televízii presviedča divákov prostredníctvom reklamy, že „bulvár poškodzuje zdravie“, „bulvár deformuje osobnosť“ či „s bulvárom môžete prestať“. Zdá sa však, že Rybníčkov tím s ním nielenže nevie prestať, on s ním ešte len začína... Som dlhodobo presvedčený, že súčasný manažment STV robí, čo môže. Richard Rybníček pravdepodobne vôbec nechápe, že program verejnoprávnej televízie je nekvalitný až nedôstojný. Jemu sa páči. Jeho vkusu vyhovujú tituly ako Peniaze na ruku, Blesk či Extra. Vysielanie hollywoodskych kinohitov považuje za plnenie kultúrneho poslania televízie. Telenovely chápe ako plnenie vôle koncesionárov. A bulvárne informácie zasa zvyšujú sledovanosť, a tým podľa neho aj závažnosť spravodajstva. Je to podobné, ako keby ste niekoho márne presviedčali, že Harry Potter je najpredávanejšia, nie najlepšia kniha. Richard Rybníček sa osvedčil ako výborný manažér. Otázkou je, či si špecifický charakter verejnoprávnej televízie s jej kultúrnym a vzdelávacím poslaním nevyžaduje predsa len niečo viac. Autor je vysokoškolský učiteľ