Koho diskriminuje antidiskriminačný zákon?

Minulý týždeň ústavný súd rozhodol, že antidiskriminačný zákon a z neho vyplývajúci tzv. pozitívny postup nie sú v súlade s našou ústavou. Zrušil tak zákonnú možnosť prijímať osobitné vyrovnávacie opatrenia v prospech určitej rasy alebo etnika, ktorými sa má v praxi zabrániť znevýhodneniu súvisiacemu s rasovým alebo etnickým pôvodom. Podľa mnohých odborníkov a aktivistov v uplatnení prechodných opatrení pozitívnej diskriminácie nie je nijaký problém. Nediskriminujú majoritu, ale naopak, sú kľúčovým prvkom v úsilí zlepšiť situáciu Rómov na Slovensku, napríklad pokiaľ ide o lepší prístup k vzdelaniu a ich zaradeniu na pracovný trh. Dôležitosť takéhoto prístupu potvrdzujú aj nezávislé štúdie medzinárodných rozvojových organizácií. Po rozhodnutí ÚS sporné ustanovenie automaticky stráca účinnosť. Ak sa teda naozaj zakázali prijímať opatrenia pozitívneho postupu, môže to okrem iného viesť aj k prehodnoteniu inštitucionálneho rámca tzv. rómskej problematiky na Slovensku. Akým spôsobom bude legitimizovaná existencia splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity a prečo by nemali mať svojich splnomocnencov nemecká či ukrajinská komunita? Otázky budú okolo programov na podporu Rómov či projektov v oblasti rozvoja ľudských zdrojov (prečo by tzv. rómska problematika mala byť horizontálnou prioritou, napríklad v projektoch iniciatívy Európskej únie EQUAL?). Takéto prehodnotenie môže ukončiť mnohé rozvojové iniciatívy podporované zo zahraničných zdrojov. Teda keď projekty prestane podporovať súkromný či verejný donor spoza hraníc a bude treba podporu z našich verejných financií, môže to pre niektoré úspešné projekty znamenať koniec. Takže o aký zákonný podklad oprieme v budúcnosti úspešné opatrenia, ktoré sa už na Slovensku v prospech Rómov realizujú a ktoré by sa ešte mali realizovať? Ako naplníme naše medzinárodné záväzky? Parlament musí do šiestich mesiacov uviesť spochybnené ustanovenia zákona do súladu s ústavou, inak stratia platnosť úplne. Keďže v konečnom dôsledku ide o ľudí a konkrétnu pomoc pre nich, antidiskriminačný zákon by mal iba vytvárať rámec reálnej pomoci. Spor oň by sa nemal stať samoúčelným ideologickým konfliktom. Mimovládne organizácie, z ktorých mnohé sa angažujú za dodržiavanie ľudských práv na Ukrajine, Bielorusku alebo Kube, by v tomto prípade nemali mlčať. Autor pracuje pre medzinárodnú rozvojovú organizáciu