Reklama
Reklama

Lukratívne džoby v Zajacovom rezorte

Ministerstvo zdravotníctva rozdáva „zlaté teliatka“. Zisky z nich budú mať, samozrejme, vybrané súkromné firmy, ale platiť ich budeme všetci z povinného poistného, z ktorého aj tak niet dosť peňazí na všeobecnú zdravotnú starostlivosť.
Počet zobrazení: 988
sanitka1CB-m.jpg

Ministerstvo zdravotníctva rozdáva „zlaté teliatka“. Zisky z nich budú mať, samozrejme, vybrané súkromné firmy, ale platiť ich budeme všetci z povinného poistného, z ktorého aj tak niet dosť peňazí na všeobecnú zdravotnú starostlivosť. Ide o systém pozemnej záchrannej zdravotnej služby (ZZS), ktorý by mal fungovať od prvého štvrťroka 2006, hoci podľa zákona je na to mesiacov viac. Výhodné financovanie Slovo už písalo o „reforme“ rýchlej zdravotníckej pomoci i o tom, ako sa veľké sľuby ministra Zajaca v tejto oblasti menili na realitu. Zákon ustanovil sieť 128 sídel staníc ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby, z ktorých by sa sanitky mali na ktorékoľvek miesto na Slovensku dostať do 15 minút od výjazdu. V každej z týchto staníc bude pripravená jedna sanitka, ďalšia musí byť v zálohe pre prípad poruchy alebo naliehavej potreby. Personál staníc budú tvoriť šoféri, zdravotné sestry alebo záchranári a lekári. „Myslím si, že sieť je určená rozumne, na základe viacročných skúseností ten časový limit považujem za reálny,“ hovorí riaditeľ jednej malej slovenskej nemocnice. Požiadal nás, aby sme jeho meno nezverejňovali, lebo podobne ako niekoľkí ďalší jeho kolegovia má voči výberu poskytovateľov vážne výhrady. Aby bolo jasné prečo, treba sa pozrieť na financovanie systému. Prevádzkovatelia dostávajú od zdravotných poisťovní paušálny príspevok vo výške bezmála 700-tisíc korún mesačne. Okrem toho im poisťovne preplácajú 18 korún za každý prejazdený kilometer a všetky zdravotné výkony, ktoré pri výjazde vykonajú. „Keďže ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, neexistujú tu žiadne limity zo strany poisťovní, zaplatiť musia všetko,“ zdôrazňuje lekár ZZS. Víťazi: súkromné firmy Zainteresovaní ľudia tvrdia, že ide o lukratívny biznis. Na prevádzkovanie pozemnej ZZS stačia dve vozidlá a tím ľudí, z ktorých väčšina môže služby vykonávať popri riadnom zamestnaní v nemocnici či ambulancii. „Aj keby sme neurobili jediný výjazd a platili potrebných ľudí, čistý zisk by sme mali okolo 200-tisíc korún,“ hovorí riaditeľ nemocnice. „Aj 18 korún za kilometer jazdy je cena, ktorá nielen pokryje náklady, ale pomôže vytvoriť ďalší zisk.“ Asi každý bude súhlasiť, že na záchranke nemožno šetriť. Lenže aj tento systém možno uplatniť tak, aby z toho malo prospech čo najviac pacientov a aby sa peniaze dostávali čo najefektívnejšie tam, kde chýbajú. Avšak medzi zverejnenými víťazmi prvého výberu je vyše 10 súkromných firiem, dokonca hneď niekoľko ich je z Bratislavy. A tak sa zo zaručene ziskového biznisu budú vo veľkej miere tešiť ich niekoľkí majitelia. O ziskovosti svedčí už len fakt, koľko súkromníkov sa do tejto činnosti hrnie. Ani to by však nebol najväčší problém, keby sa o licenciu neuchádzali aj nemocnice. A to aj tzv. malé, ktoré patria do pôsobnosti miest. Tieto nemocnice, ktoré majú navyše s poskytovaním rýchlej zdravotnej pomoci skúsenosti, sa v zozname víťazov výberu, ktorý je na internetovej stránke MZ SR, neobjavili. Utajené výsledky výberového konania „Hnevá nás to, lebo musíme pre pacientov vykonávať aj veľa roboty, ktorá nám prináša finančné straty,“ vysvetľuje riaditeľ jednej nemocnice. „Súvisí to aj s limitmi na zdravotnícke výkony, ktoré nám poisťovne stanovujú, na čo doplácajú pacienti, o ktorých sa nemôžeme starať, ako by sme chceli, hoci si platia poistné.“ Aj pre nemocnice by bola prevádzka pozemnej ZZS zisková, lenže tento zisk by neplynul do súkromných vreciek niekoľkých ľudí. Vracali by sa do zdravotníctva a tak by bolo možné aspoň čiastočne zaplátať jednu dieru. Toto by bola maximálna efektivita vo využívaní peňazí zo zdravotného poistenia v prospech nás, občanov. „Vo výberovom konaní sa neuprednostňuje. Vykrývanie strát nemocníc z činnosti záchrannej zdravotnej služby nie je v súlade s cieľom budovania záchrannej zdravotnej služby v SR,“ vysvetľuje Mario Mikloši, ktorý vedie sekciu zdravotnej starostlivosti MZ SR. Ministerstvo zverejnilo len kusé informácie, čo zvyšuje podozrenie, že nehrá čistú hru. Pre 118 sídiel vybralo 32 poskytovateľov, takže je jasné, že niektorí sa budú starať o viac obvodov. Komu „pridelili“ ktoré sídlo, však verejnosť nevie. Podľa ministerstva totiž „úspešné absolvovanie výberového konania je len jednou z podmienok na vydanie povolenia“, a preto „postupne zverejní účastníkov výberového konania, ktorým sa vydá povolenie, aj s uvedením sídla stanice“. Lenže už to, čo sa doteraz uskutočnilo, bolo riadne výberové konanie a ministerstvo nemá zákonný dôvod, prečo by jeho výsledky malo tajiť. Víťazi výberového konania majú tri mesiace, aby preukázali, že disponujú sanitkami s potrebným vybavením, priestormi na stanicu a personálom. V „prvom kole“ sa namiesto stačilo preukázať finančnými depozitmi vo výške 700 000 (vozidlo), resp. 2 000 000 korún (priestory a personál). Je isté, že toto zvládli aj neúspešní uchádzači, lebo išlo o vopred známe podmienky. Určite ich splnili najmä nemocnice, ktoré už s prevádzkovaním pozemnej ZZS majú dlhodobé skúsenosti a prevádzkujú ju aj v súčasnosti. Zisky sú zaručené „Zatiaľ nám nikto neoznámil, ako sme skončili, ale v zozname úspešných nie sme a naozaj si neviem vysvetliť, z akého dôvodu,“ hovorí nami oslovený riaditeľ a rovnaký pocit majú aj ďalší. „Navyše sme v tom zozname nenašli nikoho, kto by sídlil v našej či okolitých spádových oblastiach.“ Nenájdete v ňom ani prevádzkovateľov z viacerých krajských miest (Trnava, Prešov, Banská Bystrica). „Pre určenie úspešného účastníka výberového konania nebolo stanovené kritérium regionálna príslušnosť a ani povinnosť byť súčasným prevádzkovateľom záchrannej zdravotnej služby,“ reaguje M. Mikloši. Na druhej strane v ňom však nájdete súkromné firmy, ktoré podľa výpisu z obchodného registra začali prevádzkovať záchranku relatívne nedávno, niektoré len pár mesiacov či týždňov pred vyhlásením výberového konania. Najpikantnejšou je akciová spoločnosť Slovenská záchranná, ktorá vznikla až 7. mája 2005, hoci výberové konanie MZ SR vyhlásilo 14. apríla (Národná obroda), resp. 21. apríla (Zdravotnícke noviny). Táto akciovka vznikla premenovaním necelý rok starej PPC Energy, a. s., ktorej názov napovedá, že sa zameriavala na podnikanie v oblasti energetiky (PPC – paroplynový cyklus). Členmi jej predstavenstva boli ľudia zo skupiny Penta, napríklad jeden z majiteľov Jaroslav Haščák, a po „transformácii“ je jeho predsedom MUDr. Miroslav Haščák s tou istou adresou. A na rozdiel od ostatných úspešných obchodných spoločností Slovenská záchranná, a. s. nemá v predmete činnosti nič, čo by aspoň vzdialene pripomínalo prevádzkovanie ZZS. Penta Group sa ani netají svojimi plánmi (ktoré už veselo realizuje) široko podnikať v zdravotníctve. A úspešná história tejto firmy nenecháva nikoho na pochybách, že aj z tejto oblasti jej budú plynúť slušné zisky. Jej úspech vo výberovom konaní a neúspech viacerých skúsených nemocníc je najlepším dôkazom, o čo tu, rovnako ako v celej „reforme“ zdravotníctva v prvom rade ide. A kto je vo Zajacovej „reforme“ na poslednom mieste. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama