K varovnej vízii a prognóze dlhodobého vývoja Slovenska (1)
Objektívne odôvodnenie vzniku a jestvovania vízií, prognóz či dlhodobých plánov, programov a stratégií vyplýva z toho, že ľudia sú cieľavedomé a spoločenské bytosti. Víziou sa v najvšeobecnejšom slova zmysle rozumie predstava o možnej dlhodobej budúcnosti. A to na obdobie od 15 – 25 rokov po 40 – 60 rokov, celé storočie alebo aj viac storočí, tisícročie, ba dokonca aj viac tisícročí.
Vízie si spracúvajú prevažne väčšie vyspelé štáty a v podnikateľskej sfére najmä veľké nadnárodné spoločnosti, orgány obrany a bezpečnosti, ministerstvá, regióny a pod. Praktickým objektívnym zmyslom vízií (ako aj prognóz a dlhodobých plánov, programov, či stratégií) je, aby boli impulzom na prijímanie takých opatrení v súčasnosti, ktoré zabezpečia, aby sa želateľný, pozitívny a pokiaľ možno aj optimálny vývoj mohol v budúcnosti zrealizovať.
Slovensko: nezáujem o seriózne vízie Slovenská republika sa v podstate iba „vezie“ na svetovom vývoji. Preto mnohí politici i vedci na Slovensku už vlastne rezignovali na oblasť vízií, prognóz a plánov. Najmä ekonomickú základňu už väčšinou riadia len podnikatelia zo zahraničia. Z toho vyplýva, že aktívny vplyv na túto oblasť zo strany štátu a podnikateľov zo Slovenska sa stále obmedzuje a zužuje. Pri spracúvaní vízií je vhodné pracovať aspoň s tromi typmi variantov: ružovo optimistickými a idealistickými, zväčša však s ohľadom na vývoj predpokladov ich naplnenia, nerealistickými (Chruščovove vízie o dostihnutí USA v ekonomickej oblasti Sovietskym zväzom v priebehu 10 – 15 rokov, predstavy V. Mečiara v SR o rýchlom dosiahnutí výkonnosti ekonomiky Slovenska na úroveň Švajčiarska, Rakúska či priemeru EÚ alebo dokonca najvyspelejších krajín EÚ a pod.), realisticky-optimistickými (u nás je takou napríklad vízia odborníkov z Futurologickej spoločnosti na Slovensku zo začiatku 3. tisícročia) a varovnými. V nadväznosti na jestvujúce vízie a prognózy budúceho vývoja Slovenska je účelné mať aj ich varovné varianty. No a v nadväznosti na ne je potom účelné a potrebné formulovať aj návrhy opatrení pre súčasnosť, pre rôzne druhy súčasných spoločenských politík. Vzhľadom na ich účel musí ísť, pochopiteľne, o také opatrenia, ktoré budú brániť, aby sa varovné vízie (a prognózy) naozaj aj nebodaj uskutočnili. Varovné a teda neželané vízie a prognózy vývoja Slovenska majú podhubie tak vo vnútroštátnych podmienkach, ako aj v okolitom celosvetovom (globálnom) rámci a v jeho problémoch.
Varovné trendy u nás Pozrime sa teda bližšie, aké sú možné dlhodobé varovné trendy vývoja v Slovenskej republike. Dlhodobo (15 – 30 rokov) budú sociálne, ekologicky i politicky nepriaznivo pôsobiť dôsledky relatívne radikálneho odskoku od sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky začiatkom 21. storočia, a to smerom k tvrdo, preexponovane, až jednostranne individualistickému charakteru spoločenského systému. Negatívne dôsledky silne doľahnú na väčšinu „bežných občanov“, teda na zamestnancov, malých živnostníkov i roľníkov. Po roku 2005 v podstate skončí „peňazovod“ zo zahraničia za rozpredávaný, donedávna spoločný majetok, ako aj za trojnásobne zdevalvovanú menu oproti jej reálnej sile. Týmto spôsobom za privatizácia stala pre zahraničných záujemcov výpredajom za bazárové ceny. V dôsledku toho nebude okrem iného čím kryť schodky platobnej bilancie (vrátane ich prehlbovania z titulu odvodov ziskov do zahraničia a úhrady úrokov za zahraničné zadlženie). Zahraničné zadlženie (brutto) predstavovalo koncom roka 2004 sumu 23,7 mld USD, čo je podstatne vyššia čiastka ako pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky. K 1. januáru 1993 dosahovalo sumu 3 miliardy amerických dolárov. Obrovské problémy budú pri financovaní verejného sektora. Ďalej sa budú odbúravať či aspoň zužovať, alebo aj reálne znižovať výdavky na uspokojovanie potrieb verejného sektora (spoločnosti). V dôsledku toho nebude možný optimálny vývoj školstva, kultúry, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a pod.
Pád kúpnej sily koruny Naďalej budú ešte niekoľko rokov rásť ceny, a to rýchlejšie ako mzdy a dôchodky. V nadväznosti na to možno očakávať pokračujúci pokles kúpnej sily slovenskej koruny. V roku 2004 klesla oproti roku r. 1989 na 0,17 haliera. (Inými slovami, na to, čo ste si mohli kúpiť v roku 1989 za 17 halierov, potrebujete dnes korunu.) Je to dôsledok rastu spotrebiteľských cien. Tie do roku 2004 oproti roku 1989 vzrástli 5,8-krát, index bol vo výške 578 percent. Neskôr zrejme klesne aj kurz našej koruny. Frustrácia obyvateľstva z až trojnásobne zdevalvovanej meny bude po vstupe do Európskej menovej únie podstatne vyššia než dnes. Bude totiž priamejšie viditeľná v príjmoch občanov, na platoch, dôchodkoch i cenách (nízke mzdy a dôchodky, ako aj ceny prepočítané na euro). Pri raste miezd budú rásť aj ceny, a tak životná úroveň bude v podstate dlho stagnovať na úrovni zo začiatku 21. storočia, resp. konca 80. rokov pri revolučných politických zmenách a prechodu zo socializmu na kapitalizmus. Priemerné mesačné nominálne mzdy vzrástli z 3 142 korún v roku 1989 na 15 825 korún v roku 2004. To je však len číslo, ktoré sa zmenilo na „výplatných páskach“. V reálnom vyjadrení predstavovala minuloročná priemerná mzda (vyjadrená kúpnou silou v roku 1989) len 2 736 korún, to znamená 87 percent z úrovne roku 1989. Podobné porovnanie možno urobiť aj v prípade priemerných samostatných starobných dôchodkov. Tie nominálne vzrástli z 1 544 korún v roku 1989 na minuloročných 7 046 korún. V reálnom vyjadrení kúpnej sily koruny z roku 1989 však lanské dôchodky predstavovali len 1 2l9 korún, čiže len 79 percent úrovne roku 1989.
(Dokončenie v budúcom čísle.)
Autor je prognostik, čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
