Ropa z Kaspického mora neustále vzrušuje

Postsovietske krajiny Strednej Ázie neustále hľadajú možnosti, ako sa na jednej strane odpútať od Moskvy. Na druhej strane si však uvedomujú, že v najbližších desaťročiach sa bez tohto ropného krstného otca ďaleko nedostanú. Jednou z možností zmeny je južné smerovanie exportu ropy z Kaspického mora a Strednej Ázie.
Počet zobrazení: 1002

Postsovietske krajiny Strednej Ázie neustále hľadajú možnosti, ako sa na jednej strane odpútať od Moskvy. Na druhej strane si však uvedomujú, že v najbližších desaťročiach sa bez tohto ropného krstného otca ďaleko nedostanú. Jednou z možností zmeny je južné smerovanie exportu ropy z Kaspického mora a Strednej Ázie.

To predpokladá dodávku neruského čierneho zlata cez Irán na čoraz hladnejšie a dynamicky sa rozvíjajúce trhy južnej a juhovýchodnej Ázie. V súčasnosti sa týmto spotrebiteľom ropa z Ruska, Kazachstanu a Turkmenistanu dodáva v schéme „crude swaps“. Kaspickú ropu dodávajú spomenuté krajiny na spracovanie do rafinérií v severnom Iráne. Recipročne Teherán uvoľňuje a dodáva zodpovedajúce objemy zo svojich terminálov na ostrove Harg v Perzskom zálive. Schéma je dostatočne náročná, politicky citlivá a niekedy nespoľahlivá. Politici a experti preto uvažujú o perspektívnejšom riešení. Nový ropovod Kazachstan – Turkmenistan – Irán by mal mať prepravnú kapacitu 25 mil. ton ropy za rok. Pre politicky chudobné stredoázijské krajiny je tento projekt očakávaným by-passom, ktorý by ich napojil na ekonomicky sa rozvíjajúci a meniaci región jedného z najväčších svetových spotrebiteľov ropy. Napríklad India predpokladá, že v roku 2010 dosiahne úroveň spotreby ropy 170 mil. ton, čo je nárast o 33 percent v porovnaní s rokom 2002. Vtedy sa spotreba vyšplhala na hranicu 125 mil. ton. V Číne rastie spotreba tempom približne 50 mil. ton ročne. Indonézia zverejnila zníženie úrovne svojich zásob a ťažby ropy o 13 percent v porovnaní s rokom 1994. Zníženie úrovne potvrdených zásob ropy hlási aj Malajzia – 475 mil. oproti 680 mil. ton v roku 1996. Podobné problémy sa vyskytujú v Bruneji. A tak možno pokračovať....

Ekonomika a politika Stredná Ázia je jedným z kľúčových regiónov eurázijského kontinentu. Potvrdené zásoby ropy znamenajú voči tomuto regiónu zostrenie a zvýšenie geopolitického tlaku na začiatku 21. storočia. Doteraz mal tento tlak latentný charakter. Kvantita sa však zmenila na novú kvalitu. Transformácia formy na hmatateľnejšie súperenie orientuje aktérov „Great Game“ javovo na Ferganskú dolinu, ktorá je kľúčovým miestom kľudu v Strednej Ázii. Podstatou sa však dotýka nosného faktoru eurázijskej geopolitiky – ak si odmyslíme drogy – (ne)dostatku ropy. Spomenutá možnosť exportu ropy z Kazachstanu a Turkmenistanu (čiastočne aj z Uzbekistanu) je limitovaná nielen financiami a technickými parametrami projektu. Pokračuje zhoršovanie vzťahov Iránu s USA v kontexte s jadrovým problémom a vyslovenými názormi prezidenta Iránu na budúcnosť Izraelu (ktoré, žiaľ, majú silnú podporu v moslimskom svete). Nehľadiac na takúto politicky kontraproduktívnu ľudovú podporu by sa však ľubovoľný politik nemal venovať propagande a mal by chápať, že niektoré veci sú jednoducho nemožné. Ani zotrieť z mapy sveta, ale ani vylúčiť z OSN. Washington pritom tentoraz nemusí vyprovokovať vojnu s Teheránom, ale jednoducho požiada a prinúti svoje firmy, aby sa nezúčastnili na výstavbe ropovodu. Právne podmienky na to existujú. Akt proti Iránu a Líbyi z roku 1996 je po prolongácii v roku 2001 stále platným dokumentom. Ďalším problémom je, podobne ako v prípade prielivov Bospor a Dardanely, limitovaná priepustnosť Malakkského prielivu, cez ktorý prechádza hlavná ropná tepna zásobujúca východnú Áziu a Ďaleký východ. Na ilustráciu: dnes prielivom prechádza ročne približne 50-tisíc veľkotonážnych tankerov, ktoré transportujú okolo 11 mil. barelov ropy. Teda 635 mil. ton ročne. Čo bude potom?

Podčiarknuté a zrátané Napriek jasnej potrebe nie je južné smerovanie dodávok ropy zatiaľ celkom stopercentné. Nehľadiac na to, že potreba dodávok ropy z Kaspického mora a krajín Strednej Ázie je neodškriepiteľná. Washington sa pokúša presvedčiť Astanu, aby Kazachstan distribuoval rozhodujúci objem svojej vyťaženej ropy smerom na západ, novým ropovodom Baku-Tbilisi-Ceychan. Ak sa N. Nazarbajev, nad ktorým tesne pred voľbami visí Damoklov meč – tzv. Kazachgate, kľúče či skôr dokumenty, od ktorého sú v USA-rozhodne pre západné smerovanie, južné smerovanie bude potom marginalizované. So všetkými dôsledkami. O pár týždňov nakoniec uvidíme, či prevážia osobné ambície dlhodobého prezidenta, ktorý vyžmýkal svoju krajinu, alebo geopolitické a ekonomické fakty.

Neľahké budovanie demokracie Implantovanie demokracie neznamená nútiť niekoho písať zákony cez kopirák. Musí ísť predovšetkým o zmenu človeka, spoločenských vzťahov. Na to je potrebných veľa, veľa peňazí. Kto ich má, usiluje sa ich, samozrejme, premeniť v danom regióne vo svoj prospech. Ak sa stredoázijské krajiny niekedy stanú skutočne nezávislými a demokratickými, potom sa pravidlá výpredaja energetických surovín zmenia. Preto existujú rôzne brzdy, preto je eurázijský Balkán výbušný, preto sa opakujú rôzne veľké a malé hry, kde ide o ropu. Tam nikto nepozná brata. Ani v civilizačnej a ani v inej dimenzii. Tam je jednotkou len ten, kto dokázal presadiť svoj záujem. Je jasné, že úsilie upevniť svoje pozície v Strednej Ázii bude u všetkých zainteresovaných, či je to Rusko, Čína, Európa, Irán, India... alebo USA len a len narastať. Lenže okrem deklarácií o rozširovaní „zóny svojej politickej zodpovednosti“ je potrebné prevziať na seba zodpovednosť a naučiť vlastnými režimami ustrašených ľudí rovnakej zodpovednosti. Pomôcť im zobrať na zodpovednosť skorumpovaných vodcov. Napríklad troch veteránov: I. Karimova v Uzbekistane, S. Nijazova v Turkmenistane alebo už spomenutého kazašského prezidenta. Lenže to by potom mohol byť s ropou problém. Nehľadiac na sever, juh, východ, západ a najmä na vlastné vrecká veteránov a ich krstných otcov. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984