Herecký koncert v Divadle Aréna
Francúzsky autor Eric-Emmanuel Schmitt v detstve často navštevoval nemocnice. Nie však preto, že by bol chorý. Sprevádzal svojho otca, ktorý sa staral v nemocnici o choré deti. Počiatočný strach z neznámeho prostredia a najmä choroby vystriedalo poznanie, že aj medzi nemocničnými múrmi možno nadviazať priateľstvá, ktoré sú o to intenzívnejšie a dlhšie, že nikdy neviete, kedy nastane ich koniec. E. E. Schmitt tak v nemocnici objavil nový svet – svet, v ktorom neplatia žiadne tradičné normy, v ktorom sú choroba a bolesť každodennou súčasťou a zdravie je výnimočné, v ktorom ľudia neodchádzajú na návštevu k príbuzným na pár dní, ale odchádzajú väčšinou navždy. Svoje nemocničné zážitky E. E. Schmitt spracoval (už ako dospelý) do literárnej podoby pod názvom Oskar a dáma v ružovom, ktorá sa dočkala aj divadelného spracovania a doteraz žne úspech na európskych divadelných doskách. Začiatkom novembra sa jedna z najúspešnejších francúzskych hier prepracovala aj na slovenské javisko, konkrétne do Divadla Aréna. Pod režijnou taktovkou Juraja Johanidesa sa na javisku vystrieda spolu s alternáciami 20 slovenských hercov. Dej inscenácie sa odohráva v nemocnici. Tu sa lieči desaťročný chlapec Oskar, ktorý má leukémiu. Práve má za sebou neúspešnú operáciu a pred sebou dvanásť dní života. Spríjemniť sa mu ich rozhodne teta Róza, dobrovoľníčka, ktorá sa o choré deti stará. Presvedčí Oskara, že za dvanásť dní je možné prežiť celý život. Ten na jej hru „skočí“ a každý deň prežije desať rokov života. Zažije nástrahy puberty, prvého milovania, manželstvo, hádku, krízu stredného veku, aj postupné starnutie. Teta Róza ho sprevádza každým „životným obdobím“, je jeho radcom, priateľom, spovedníkom. Popri materiálnych stránkach ukáže Oskarovi aj duchovný rozmer života – nahovorí ho na dialóg s Bohom. Oskar, na počiatku s nevôľou, začína Bohu písať listy, chlapčenské a úprimné, ako je on sám. Nikdy neskĺzne do pátosu, jeho priamosť niekedy hraničí s detskou drzosťou. Od začiatku však hrá s Bohom otvorenú hru – neočakáva od neho extra činy, no chce byť aspoň vypočutý. V iných krajinách je hra založená len na dvoch hercoch. Johanides sa rozhodol pre inováciu – každé Oskarovo desaťročie hrá iný herec. Postava tak starne nielen po stránke textuálnej, ale aj vizuálnej. Voľba to bola šťastná – Oskarovo starnutie sa pre diváka stáva uveriteľnejším a ponúka tiež herecký koncert mužských slovenských hercov – a to od najmladšej (Samuel Spišák / Benjamín Žiak) až po najstaršiu (Elo Romančík / Ladislav Chudík) generáciu. Herci tak súperia medzi sebou navzájom, divák má možnosť porovnávať, ako sa s postavou (a svojím desaťročím) kto vyrovná. Rakovina je chúlostivá téma pre akékoľvek spracovanie – či už dramatické alebo filmové. Autor musí správne odhadnúť dávku sentimentality a humoru. Dialógy Oskara a tety Rózy také sú – sršia vtipom, no nie prvoplánovým, silnými myšlienkami, ktorým sa darí neupadnúť do klišé, aj smutnými momentmi, ktoré sa však nikdy nestanú banálnymi okamihmi. Hra Oskar a dáma v ružovom je aj kvalitným vizuálnym zážitkom – minimalistická, no funkčná scéna, precízne narábanie so svetelnými efektmi, prepojenie architektonických prvkov s videom robí z hry nevšedný kultúrny zážitok. E. E. Schmitt sa počas svojich nemocničných návštev naučil, že dôležitejšie ako bojovať je naučiť sa akceptovať svoju chorobu a smrť. V tom okamihu sa zostávajúci čas dá skutočne prežiť naplno. A dokonca aj s radosťou. Oskar síce zomrel v tele desaťročného chlapca, no so skúsenosťami 120- -ročného muža. A Bohu už teraz nemusí písať. Môže si s ním „pokecať“ zoči voči. Eric-Emmanuel Schmitt: Oskar a dáma v ružovom (DIVADLO ARÉNA) Preklad: Lýdia Magerčiaková Dramaturgia: Anna Grusková Scéna a kostýmy: Eva Rácová Hudba: Marián Lejava Svetelný dizajn: Juraj Chlpík Réžia: Juraj Johanides Účinkujú: Adela Gáborová / Zuzana Kronerová, Samuel Spišák / Benjamín Žiak, Daniel Fischer / Peter Oszlik, Csongor Kassai / Ivan Martinka, Lukáš Latinák / Marián Majeský, Matej Landl / Richard Stanke, Emil Horváth / Peter Šimun, Stano Dančiak / František Kovár, Leopold Haverl / Jiří Pecha, Samuel Spišák / Benjamín Žiak Najbližšie predstavenia: 16. 12. 2005, 18. 12. 2005
