Ako chutí moc (na ministerstve obrany)

„Bi! A bi! A bi cigáňa do hlavy!“ chcú kričať na dnešných slovenských námestiach pohrobkovia fašizmu. Vládna garnitúra sa síce tvári pohoršene, ale v skutočnosti žneme iba to, čo ona nenápadne zasieva. Napríklad na webovskej stránke rezortu obrany.
Počet zobrazení: 986
3CB-m.jpg

„Bi! A bi! A bi cigáňa do hlavy!“ chcú kričať na dnešných slovenských námestiach pohrobkovia fašizmu. Vládna garnitúra sa síce tvári pohoršene, ale v skutočnosti žneme iba to, čo ona nenápadne zasieva. Napríklad na webovskej stránke rezortu obrany. Ak sa vám zdá, že toto tvrdenie je nepodloženou protivládnou demagógiou, spomeňte si na film Proč? „Bi! A bi! A bi Slováka do hlavy!“ kričali s obľubou pred dvadsiatimi rokmi v Prahe na vládnom štadióne vládnych „Rudých“ na Letnej ich tiežfutbaloví priaznivci. Vyčíňanie vyvrcholilo vo vlaku na trase z Prahy na Slovensko cez Ostravu dovtedy nevídaným násilím. Šokujúca tragédia nevznikla z večera do rána. V skutočnosti išlo o extrémny prejav schizofrénie reálno-socialistickej spoločnosti. Znormalizované pomery „Bi! A bi! Bin Ládina do hlavy!“ Zabijácku hru s prvkami mučenia predstavili na „vylepšenom“ internetovom portáli ministerstva obrany na komunikačných odborníkov povýšení mládenci z SDKÚ presne v dňoch, keď všetkým slušným ľuďom vyrazila dych tragická smrť Daniela Tupého. Kto klame, ten aj kradne, pričom nejde len o pravdu o ve-ciach verejných v otázkach budovania našich ozbrojených síl. A kto kradne, je schopný aj zabíjať, minimálne cit v mladých ľuďoch pri podobných scestných počítačových hrách propagujúcich málo zmyselnú brutalitu. V tomto prípade nejde o účelové spodobňovanie na sebe nezávislých faktov. Ide skôr o to, aký charakter bude mať občanmi financovaná a azda ešte stále akceptovaná ozbrojená organizácia, určená čoraz viac na likvidáciu síl, ktoré symbolizuje niekdajší spolupracovník CIA z vojny v Afganistane. Je nápadným príznakom znormalizovaných pomerov na Ministerstve obrany SR, k akej „koalícii“ ľudských zdrojov tu dochádza. Základný stavebný prvok zrejme tvoria príslušníci „kindermanažmentu“ s vysokou mierou nepoznania hodnôt, s ktorými sa v ozbrojených silách v čase mierovej prípravy na obranu vlasti zaobchádza. Na nich nadväzujú ich spojenci, ktorých možno najlepšie charakterizuje schopnosť nielen vykonať, ale aj odôvodniť akýkoľvek nezmysel z dielne prvej skupiny. Trebárs aj za cenu zošrotovania výsledkov vlastnej „vedeckej“ práce, ktorú obsahovala v roku 1998 vydaná a v roku 1999 potichu zničená Biela kniha o obrane SR. A potom zostáva väčšina žijúca v schizofrénii slušne plateného potláčania vlastných názorov na prebiehajúce procesy a falošnej lojality voči práve aktuálnemu vedeniu. Likvidácia výsledkov kontroly NKÚ Aby sme aspoň trochu nazreli za oponu dnešnej moci a zároveň nikomu nehrozilo, že bude obvinený zo zverejňovania „utajovaných“ informácií, spomeňme dve z mnohých káuz dokumentujúcich, o čo ide v toľko propagovanej „reforme“ armády. Jedným z jej atribútov by malo byť transparentné vynakla-danie finančných prostriedkov, aby každý občan vedel, že ani koruna z jeho daní neslúži tak, ako nemá. Pomerne reprezentatívnou kauzou môže byť čistka na úseku verejného informovania. Lícom tej istej mince je v tomto prípade čistka a rubom takpovediac likvidácia výsledkov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, následne „prešetrená“ inšpekciou ministra s prihliadnutím na dokumenty, ktorých dátum zhotovenia by mohli spochybniť predovšetkým pracovníci NKÚ. Nezaškodí pripomenúť aj fakt, že sa podarilo ututlať aj dôvodné podozrenie konkrétneho pracovníka z nezákonného obohacovania sa pri realizácii projektov so Slovenským rozhlasom a od buka do buka merané honoráre v redakcii časopisu OBRANA. Od personálnej čistky po jojo Dostávame sa až k rezortnej časti takzvaného Modrého leta SDKÚ, aby sme skončili pri spôsobe prešetrenia toho, čo sa pôvodne malo podobať na verejné obstarávanie, ako jojo, cukríky či prezervatívy s nápisom Ukáž sa! Je absurdné, keď činnosť ministrových najbližších spolupracovníkov preveruje jeho vlastná inšpekcia v čase jej reorganizácie. Teda v čase, keď si nikto z „kontrolujúcich“ nemôže byť istý svojím miestom a závisí iba od vôle ministra. Pokiaľ chce minister naďalej pochybné verejné obstarávanie ospravedlňovať tým, že ide o štandardný spôsob, akým sa v krajinách NATO zaobstarávajú predmety na zlepšenie vzťahu mladých ľudí k armáde, je načim upozorniť ho na minimálnu mieru pravdivosti (a či skôr maximálnu mieru nepravdivosti) podobných tvrdení. Vo väčšine štátov aliancie a prakticky vo všetkých zakladajúcich krajinách dávno pochopili, že v nábore do profesionálnych jednotiek viac ako cukrík zaváži presná informácia o možnej vojenskej kariére. A pokiaľ M. Liškovi naozaj ide o dobré meno armády a rezortu, mal by sa inšpirovať radšej nemeckým programom „búrania plotov“ okolo vojenských kasární, v ktorom ide o viac ako o samotné ploty. Táto myšlienka sa v Nemecku zrodila v čase, keď boli pri moci kresťanskí demokrati. Tender – netender O tom, že ani v rezorte obrany nie sú peniaze na všetko potrebné, svedčí zámena pištolí príslušníkov vojenskej polície. Cieľom má byť vyzbrojenie modernejšou zbraňou, ale tento „zlepšovací návrh“ v plnej miere nerešpektuje podstatný fakt: ozbrojené sily nie sú súkromným podnikateľským subjektom. Iba ak by boli, neplatil by pre ne zákon o verejnom obstarávaní. Ani pravidlá, ako má štátna organizácia zaobchádzať s nadbytočným materiálom. Filozofia, že dodávka nových pištolí spôsobí nadbytočnosť tzv. pištolí starých, ktoré teda dáme ako náhradu za nové, by možno sedela vtedy, keby sa občania dozvedeli tak o počtoch zbraní, s ktorými sa obchoduje, ako aj o ich trhovej hodnote. To je však určite obchodné tajomstvo. Účelová interpretácia alebo skôr ignorovanie záväzných právnych predpisov je v tomto konkrétnom prípade okorenená množstvom zvláštností. Medzi najoriginálnejšie patrí spochybnenie schopnosti vojenských policajtov pracovať s „niekoľkými“ poistkami, ktoré obsahuje zbraň vybratá v riadnej súťaži. Buď ide o sebakritiku (prečo však urážať kolegov?), ale zainteresovaným funkcionárov v konfrontácii s médiami zjavne došli sily. Občanom neostáva nič iné, len sa spoľahnúť na prácu vojenskej prokuratúry, ktorá má tender – netender prešetriť. Ale nech už bude konečný výsledok akýkoľvek, podozrenie z netransparentnosti z rezortu obrany nikto neodstráni. Napokon, podľa toho, čo si ľudia majú možnosť prečítať v novinách, ide iba o takú malú trápnu záležitosť v porovnaní s nejasnosťami v tendroch za miliardy korún. Pokrok alebo kšeft Zdá sa však, že „kindermanažment“ už začína chápať, že občania nie sú takí hlúpi, ako by v danej situácii bolo „potrebné“. Svedčí o tom rozbiehajúca sa príprava mediálneho bojiska na prípravu kontraktov, z ktorých však peniaze pre dodávateľov začnú plynúť až po očakávanej povolebnej zmene na ministerstve. Keďže novinári hladní po šťavnatých návnadách sú schopní zhltnúť takmer všetko, zrodil sa priam rozprávkový šot v Správach STV 21. novembra. Podľa neho sa už čoskoro rozbehne tender na nákup osobných terénnych áut. Na tom by nebolo nič zvláštne, teraz používané vozidlá UAZ naozaj dosluhujú. Prečo však autora príspevku na ministerstve „nakŕmili“ rozprávkami o akomsi legendárnom gazíku Červenej armády, ktorý sa osvedčil v 2. svetovej vojne, keď ho v skutočnosti začali vyrábať až po nej? Odpoveď na túto otázku je jednoduchšia, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Reálnym faktom protirečiaci historický príbeh má zahmliť samotnú podstatu tendra. Tá spočíva v chorobnej potrebe uplatniť svoju aktuálnu moc, získať výhody s ňou spojené a nadiktovať nástupcom, čo budú kupovať. A redaktor STV hovoril aj o tom, že na rad prídu ďalšie tendre, napríklad na nákladné autá. Bolo by však nespravodlivé, keby sme tvrdili, že ide o novinku v živote rezortu obrany. Túto taktiku uplatnilo vedenie ministerstva aj v roku 1998. Môže sa o tom presvedčiť každý profesionálny vojak, keď si oblieka vojenskú rovnošatu. Tá pre „nedostatok času“ neprešla komplexnými vojskovými skúškami. Kedy sa takéto skúšky uskutočnia v prípade terénnych vozidiel, je otázka, ktorá si zaslúži najmä vzhľadom na veľkosť budúceho kontraktu určite presnú odpoveď.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984