Mučenie ako štandard

Na európskom turné musí šéfka americkej diplomacie vysvetľovať, aké praktiky používajú Spojené štáty v boji proti terorizmu. Európske vlády na ňu však asi veľmi tlačiť nebudú – mohlo by sa ukázať politicky nepríjemné množstvo spolupráce. Pred návštevou Nemecka Condoleezza Riceová poprela, že by CIA využívala lietadlá na prevoz osôb obvinených z terorizmu do iných krajín „na mučenie“. Zároveň však dala dosť dôvodov na pochybnosti, či si pod týmito slovami predstavuje to isté, čo väčšina iných ľudí. Inovatívne vyšetrovacie metódy Šéfka americkej diplomacie však priamo nevyvrátila tvrdenia, že USA využívajú európske letiská na prevoz väzňov na vyšetrovanie do tretích krajín. Správy ľudskoprávnych organizácií ako Amnesty International a Human Rights Watch poukazujú na to, že je to bežná prax. Jej účel je pomerne jasný – v krajinách, kde neexistujú dostatočné garancie ľudských práv zadržaných osôb, môže byť na vyšetrovanie používané aj mučenie. Toto riziko je dôvodom, prečo takúto prax zakazuje ako európska, tak i medzinárodná legislatíva (Konvencia OSN proti mučeniu). S rezervou je pravdepodobne potrebné brať aj tvrdenie o tom, že USA väzňov nemučia, ani ich kvôli tomu neprevážajú do iných krajín. Otázna je totiž definícia mučenia. Podľa denníka The Washington Post pracovníci CIA opísali v americkej televízii ABC niekoľko „zdokonalených vyšetrovacích techník“ používaných agentúrou. Zahŕňajú trasenie a bitie väzňov, nútenie k 40-- hodinovému nepretržitému státiu v okovách, studenú celu, kde sú väzni držaní nahí pri 10 stupňoch Celzia a polievaní studenou vodou či skutočne inovatívne „waterboarding“ – väzeň je priviazaný k šikmej doske, nohy ma o niečo vyššie ako hlavu. Tú ma zabalenú v celofáne a lejú mu na ňu vodu. Vzniká neovládateľný strach z utopenia. Môžeme sa donekonečna dohadovať o tom, ktorý detail je pravdivý a ktorý nie. Správy mimovládnych organizácií z amerických táborov pre „podozrivých teroristov“ výpovede niektorých prepustených a predovšetkým absolútna neochota Washingtonu pripustiť transparentnú kontrolu rešpektovania ľudských práv v jeho „vyšetrovacích zariadeniach“ vzbudzujú minimálne pochybnosti. Skôr však znepokojenie. Nielen USA Aby sme boli spravodliví, Spojené štáty nie sú samé v tomto obetovaní ľudských práv v mene záujmoch skrytých za „boj proti terorizmu“. Komentár v pondelňajšom vydaní denníka The Guardian upozorňuje, že je veľmi nepravdepodobné, aby európske vlády (respektíve ich tajné služby) nevedeli, na aké účely využíva CIA ich letiská. K tomu treba pripočítať menej brutálne, no predsa vážne obmedzovanie ľudských práv imigrantov, žiadateľov o azyl a v niektorých prípadov aj členov domácich imigrantských komunít. Nemožno nespomenúť ďalšie krajiny, ktoré „zvýšenú toleranciu“ voči brutalite využívajú na potláčanie vnútornej opozície či „riešenie“ domácich problémov – Rusko, stredoázijské krajiny, Čína, autokratické režimy na Blízkom východe a v Severnej Afrike... V spomínanom článku The Washington Post sa píše, že „inovatívne vyšetrovacie praktiky“ CIA v sebe nesú jedno veľké riziko – nastavujú celosvetové normy. Do značnej miery sa to už udialo. Počas studenej vojny bolo možné porušovať (a tolerovať ich porušovanie spojencami) ľudské práva a dôstojnosť s odkazom na „vyšší princíp“ boja proti komunizmu či (na druhej strane) kapitalistickému imperializmu. Dnes je to vojna proti terorizmu. Autor je publicista