Je súčasný stav v európskom autorskom a patentovom práve postačujúci?
V júli tohto roku Európsky parlament (EP) odmietol návrh direktívy o patentovateľnosti vynálezov uplatňovaných v počítačoch (CII Directive, často nazývanou nepresne aj o „softvérových patentoch“). Tento krok EP znamenal koniec celého legislatívneho postupu vo vzťahu k smernici. Čo však bude nasle-dovať ďalej? Mnohé indície jasne naznačujú, že nejaké riešenie je potrebné. Výskum Innobarometer, ktorý realizoval EOS Gallup Europe na jeseň 2004, jasne ukázal, že veľká väčšina európskych firiem nekoná vôbec nič, aby chránila svoje inovácie prostredníctvom patentov a obchodných značiek. Prieskum sa končí tvrdením, že „investície do úsilia podporovať snahu o inovácie kombinované so stratégiou otvorenosti sú kľúčové faktory prispievajúce k postaveniu úspešnej inovujúcej firmy“. Ochrana duševného vlastníctva V lete tohto roka, pár dní po verdikte Európskeho parlamentu, sa k téme patentov vyjadrila aj EUROCHAMBRES (Association of European Chambers of Commerce and Industry), asociácia, ktorá združuje 2000 obchodných a priemyselných komôr zo štyridsiatich štyroch krajín. Podľa jej stanoviska musia mať najmä malé a stredné podniky možnosť jednoducho a lacno patentovať svoje patenty na európskej úrovni. Hospodárske komory starého kontinentu zhodne tvrdia, že tu musí existovať efektívny nízkonákladový systém právnej ochrany, ktorý je k dispozícii vo všetkých členských krajinách Európskej únie (EÚ). Táto téma – nazvime ju stručne ochrana duševného vlastníctva – má rozhodne svoje miesto medzi prioritnou „euroagendou“ v čase, keď sa síce veľa hovorí o konkurencieschopnosti EÚ, ale legislatívne prostredie únie mnohokrát konkurencieschopnosť podnikov, najmä v porovnaní s USA, nepodporuje. Ochrana duševného vlastníctva je na pokraji verejného záujmu aj u nás, na Slovensku. Pripomeňme teda, že podľa WIPO (The World Intellectual Property Organisation, Svetová organizácia pre duševné vlastníctvo) sa táto ochrana delí na dve základné kategórie: 1. priemyselné vlastníctvo (patentovanie vynálezov, obchodné známky, priemyselný dizajn a geografické indikátory) 2. autorské práva a súvisiace práva (copyright, právo súvisiace s copyright, kolektívna správa copyrightu). Občianske združenie Partnerstvá pre prosperitu (PPP) by budúci rok chcelo k tejto téme kvality ochrany duševného vlastníctva na Slovensku v európskom kontexte otvoriť širšiu verejnú diskusiu. Ako ďalej? Fakt je, že v úvode tohto článku spomínaná Direktíva CII („on the patentability of computer-implemented inventions“) vyvolala silný lobing všetkých zainteresovaných strán, ktorý sa často zvrhával najmä do emotívnej roviny „Microsoft verzus Open Source komunita“, pričom problém bol oveľa širší. Mal som pocit, že pre mnohých politikov, vrátane europoslancov, bola táto téma nová a relatívne komplikovaná. Mnohí účastníci diskusií o CII si napríklad neuvedomili, že „autorské právo chráni iba kopírovanie skutočného softvéru, zatiaľ čo patent chráni podstatné technické funkcie spôsobené softvérom,“ ako upozorňuje jedna z osobností slovenskej informatiky, bývalý rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) a súčasný dekan Fakulty informatiky a informačných technológií STU profesor Ľudovít Molnár. Direktíva CII však ukázala, aké ťažké je nájsť politické a právne riešenie niektorých aktuálnych problémov, ktoré doba priniesla. Možno je lepšie, že žiadna kompromisná smernica neexistuje, otázne však je, dokedy je takýto stav pre rozvoj inovácií v Európe únosný a či Európsky parlament nebol až príliš nerozhodný a alibistický, keď sa 6. júla tohto roku takto rozhodol. Plnenie Lisabonskej a podobných európskych stratégií bude potom iba snom. Autor je výkonný riaditeľ občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP), venuje sa problematike rozvoja informačnej spoločnosti
